Okrem samotného vplyvu vírusového ochorenia Covid-19 na fyzické zdravie človeka, pandémia výrazne ovplyvňuje aj ľudskú psychiku. Pandemické opatrenia, ktoré nás pred šírením vírusu chránia, sekundárne spôsobujú isté zdravotné ťažkosti. Je to hlavne v dôsledku sociálnej izolácie, nepravidelného denného režimu či vďaka zvýšenej miere stresu, oveľa viac ľudí, ako kedykoľvek predtým, bojuje s vážnou poruchou spánku. Nazýva sa aj „koronasomnia“ či „COVID-somnia“.
Čo je to nespavosť?
Nespavosť, známa ako insomnia, je porucha spánku, ktorá patrí medzi veľmi časté a závažné zdravotné problémy súčasnej populácie aj mimo pandémie.
Prejavuje sa nielen sťaženým zaspávaním večer, ale aj skorým ranným prebúdzaním sa, častým prebúdzaním sa v noci a neschopnosťou znovu zaspať. Jedna prebdená noc neznamená, že trpíte nespavosťou, avšak dlhodobé problémy so spánkom môžu mať za následok zhoršenie zdravotného stavu vrátane:
- obezity,
- tráviacich ťažkostí,
- vysokého krvného tlaku,
- zvýšeného rizika srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody,
- zníženia imunity,
- cukrovky.
Taktiež spôsobuje psychické zmeny, náladovosť, únavu, stavy úzkosti, depresie, nechutenstvo, zvyšuje sklon k závislostiam, ovplyvňuje koncentráciu a pamäť.
Naň je napojená činnosť jednotlivých orgánov a produkcia hormónov. Jedným z nich je aj hormón melatonín, látka nazývaná aj spánkový hormón. Pri poklese denného svetla dochádza k aktivácii vylučovania melatonínu, ktorý výrazne podmieňuje denný rytmus a spánkovú činnosť.