Má vaše dieťa alergiu na mlieko?

Diagnostika patrí do rúk lekára
Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačným prejavom ABKM, väčšina z nich občas potrápi každé bábätko. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho sa v diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti. Pozitívny výsledok testov a negatívne klinické príznaky však ešte neznamenajú ochorenie.

Existuje liek na ABKM?
Nie, jediným riešením je prísna diéta. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Týka sa to nielen mlieka a mliečnych výrobkov – syry, jogurty, zakysané nápoje, maslo, smotana, mliečne dezerty, ale aj potravín, kde sa mlieko nachádza v skrytej podobe (niektorých pekárenských a mäsových výrobkov).

Je nutné starostlivo študovať etikety balených potravín a vyhnúť sa rizikovým čerstvým potravinám.
U nedojčených detí sa používa špeciálne mlieko – hydrolyzát,  ktoré už má mliečnu bielkovinu naštiepenú na malé čiastočky. Jeho chuť je v porovnaní s bežnou výživou mierne horkastá. Tieto mlieka nie sú vhodné na preventívne použitie u zdravých detí, ale iba pri lekárom potvrdenej diagnóze. Niektoré deti môžu reagovať aj na zvyškové množstvo bielkovín kravského mlieka v týchto prípravkoch. V takomto prípade sa používajú čisté aminokyselinové zmesi, ktoré neobsahujú žiadne alergizujúce bielkoviny. Hypoalergénne mlieka nie sú vhodné pre dieťa, ktoré už má diagnostikovanú alergiu na bielkovinu kravského mlieka.

Ako je to s dojčením?
Zvyčajne je možné s dojčením pokračovať. V takýchto prípadoch sa dojčiacim mamičkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu a vynechať zo svojej stravy niektoré vysoko alergizujúce potraviny, vrátane mliečnych výrobkov. Vtedy je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v strave mamičky a odporučiť ich vhodné náhradné zdroje. Vápnik nájdeme napr.  v maku, strukovinách, orechoch, celozrnných obilninových výrobkoch, brokolici, špenáte, šalátoch či čínskej kapuste.

Alergia na mlieko nie je celoživotnou diagnózou
Toto ochorenie vzniká najčastejšie v dojčenskom veku a dieťa z neho vo väčšine prípadov postupne vyrastie. Na začiatku je nutné vyradiť z jedálnička všetky jedlá a potraviny s kravskou bielkovinou, ale po pár mesiacoch je možné skúsiť, či ochorenie ustúpilo. Pod dohľadom lekára je možné vykonať tzv. reexpozičné testy, kedy sa opätovne zavedie malé množstvo bielkoviny kravského mlieka stravy a tým sa vyskúša, či už bude táto bielkovina tolerovaná. Ak už dieťa znáša kravské mlieko bez ťažkostí, môže sa upustiť od všetkých diétnych opatrení.

Dá sa kravské mlieko pri ABKM nahradiť iným druhom mlieka?
Ovčie, kozie ani sójové mlieko nie sú vhodnou náhradou za kravské mlieko, lebo môžu vyvolať skríženú alergiu. Navyše sója je známa ako silný alergén. Nevhodné je aj ich zloženie. Sójové formuly obsahujú látky nazývané fytáty, ktoré môžu blokovať vstrebávanie niektorých minerálov (železo, zinok, meď) a pri ich podávaní je prítomná aj porucha vstrebávania vápnika. Mlieka so zníženým obsahom laktózy obsahujú bielkovinu kravského mlieka, preto tiež nie sú určené pre alergikov na bielkovinu kravského mlieka.

Nielen z hľadiska prevencie a liečby alergie sa za najvhodnejšiu výživu dieťaťa  považuje, materské mlieko. Pokiaľ však dojčenie nie je možné, na trhu sa nachádzajú mlieka, ktoré sú vyvinuté špeciálne pre deti so zvýšeným rizikom vzniku alergie (hypoalergénne mlieka) alebo pre deti s potvrdenou alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Vylúčenie mliečnej bielkoviny zo stravy predstavuje pre dieťa nedostatočný prísun vápnika, preto treba zvážiť, či ide skutočne o alergiu. V tomto prípade treba zvoliť zloženie potravy tak, aby alternatívne zložky potravy boli bohaté na vápnik.