Prečo nevieme otehotnieť? Dôvodom môže byť stres
Prečítajte si o prekvapivých súvislostiach medzi stresom a neplodnosťou – a o tom, čo s tým môžete urobiť.
Obsah článku
Ženy, ktoré sa počas svojho ovulačného obdobia cítili viac vystresované, mali približne o 40 percent nižšiu pravdepodobnosť otehotnieť počas takéhoto mesiaca v porovnaní s inými, menej stresujúcimi mesiacmi. Prečítajte si o prekvapivých súvislostiach medzi stresom a neplodnosťou – a o tom, čo s tým môžete urobiť.
Ak sa vy alebo niekto z vášho okolia pokúšate otehotnieť, možno ste už počuli dobre mienené rady typu: „Len sa uvoľnite a stane sa to!“ Pravda je však o niečo zložitejšia. Plodnosť je zložitý fyzický a emocionálny proces; a existuje veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť počatie. Naučiť sa, ako sa vyrovnať so stresom, samozrejme, nepomôže všetkým neplodným párom, najmä ak je neplodnosť spôsobená biologickým problémom, ako napríklad poškodenie alebo nepriechodnosť vajíčkovodov, semenovodu; hormonálne poruchy alebo problém s uhniezdením vajíčka, poruchy spermiogramu, chromozomálne poruchy spermií, genetické poruchy a podobne. U zdravých partnerov sa však šanca na otehotnenie môže zvýšiť jednoducho tým, že sa naučia, ako zvládať stres.
Ako stres ovplyvňuje šancu otehotnieť?
Existujú faktory súvisiace so stresom, ktoré zohrávajú úlohu v našej schopnosti otehotnieť. Dôvodom je chronické zotrvanie organizmu v nerovnováhe v zmysle energetického výdaja a príjmu. Dlhodobý stres pre náš organizmus predstavuje neprestajný výdaj energie. Telo je neustále pripravené ,,bojovať“ či ,,utekať“. Počas tohto procesu organizmus doslova mrhá vlastnými energetickými zásobami, čo vedie k stále väčšiemu vyčerpaniu a následnému oslabeniu organizmu. Ak dlhodobý stres neodbúrame, zotrvá v organizme a naďalej oslabuje jeho jednotlivé oblasti.Dobre mienená rada „uvoľnite sa a stane sa to“ síce môže znieť na prvé počutie frustrujúco, ale obsahuje aj semienko pravdy. U žien môže stres narušiť pravidelnosť menštruačného cyklu, a tým aj celkové reprodukčné zdravie. Žena môže napríklad počas nezvyčajne stresujúceho obdobia zažívať nepravidelnú menštruáciu, silné a bolestivé krvácanie. Cyklus sa zvyčajne vráti do normálu vtedy, keď stres a úzkosť pominú.
Stres môže spôsobiť aj zníženú sexuálnu túžbu. To znamená, že máme jednoducho menej často pohlavný styk, a tým sa znižuje šanca na počatie. Ďalším problémom je aj to, že stres spôsobuje ťažkosti s erekciou. Jednoducho povedané, na to, aby muž dosiahol erekciu, musí mať aktívny parasympatický systém. Stres aktivuje sympatický systém a parasympatický systém blokuje. Z tohto dôvodu je dosiahnutie erekcie v strese problematické a jeho následkom môže byť aj impotencia. Bežne sa stáva, že muž erekciu dosiahne, ale je ťažké ju počas pôsobenia stresoru udržať.
Štúdie uskutočnené v priebehu rokov silne naznačujú, že stres môže skutočne zhoršiť plodnosť u mužov a žien. Štúdia Bostonskej univerzity School of Public Health z roku 2018 napríklad zistila, že ženy, ktoré mali vysokú úroveň vnímaného stresu, mali zníženú šancu na počatie, v porovnaní so ženami, ktoré prežívali menší stres. Aj keď stres nie vždy bráni počatiu, extrémny a dlhotrvajúci emocionálny, mentálny alebo fyzický stres môže ovplyvniť schopnosť tela uvoľňovať určité hormóny. Konkrétne, vysoká úroveň stresu môže ovplyvniť produkciu folikulostimulačného hormónu (FSH) a luteinizačného hormónu (LH), ktoré sú zodpovedné za vývoj plodu a za ovuláciu. Stres ovplyvňuje hormóny potrebné na produkciu a kvalitu spermií. Ovplyvňuje ich koncentráciu, vzhľad a schopnosť oplodniť vajíčko.
Sledujte signály tela
Stres okrem fyziologických zmien v našom organizme môže spôsobiť aj zmeny v našom životnom štýle, ktoré preukázateľne ovplyvňujú plodnosť. Toto všetko sú návyky, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť otehotnieť, takže stojí zato sa im venovať.
- Spíte príliš veľa alebo príliš málo. Zmenený denný životný rytmus – problémy so zaspávaním, dlhé nočné bdenie, a potom neskoré vstávanie s pocitom veľkej únavy.
- Máte sklon k zlým stravovacím návykom, napríklad vynechávanie jedál, zlý pitný režim.
- Konzumujete príliš veľa maškŕt, sladkostí či fast foodov.
- Máte sedavý životný štýl, nepravidelný pohyb alebo idete opačným smerom a tlačíte na seba príliš veľa – nadmerné cvičenie.
- Konzumujete vo zvýšenej miere sladené a alkoholické nápoje.
- Fajčíte viac ako ste zvykli predtým (alebo ak ste prestali fajčiť, začnete fajčiť znova).
- Pijete veľké množstvo kofeínu, energetických nápojov v snahe doplniť energiu.
- Spozorovali ste na sebe v krátkom čase zmenu hmotnosti (výrazné schudnutie alebo priberanie).
Hladina stresu sa zvyšuje, čím dlhšie sú problémy s otehotnením
Dlhodobý stres môže sťažiť otehotnenie. Ale snažiť sa o bábätko môže byť stresujúce aj samo osebe. Snaha otehotnieť môže byť po čase pre mnohé páry stresujúcim obdobím. Aj keď je úplne normálne, že otehotnieť nejaký čas trvá, ako plynú mesiace bez toho, aby ste videli „dve čiarky“ na tehotenskom teste, páry môžu začať pociťovať tlak. Potom je tu stres, ktorý môžu páry pociťovať z častého a načasovaného pohlavného styku, keď sa snažia o dieťa.
Ak plánujete rodinu, myslite na to, že vaša úzkosť a stres môžu pôsobiť na pravdepodobnosť počatia a na zdravie vášho budúceho dieťaťa. Ale ak už sa v strese predsa len ocitnete, nepoddávajte sa mu. Namiesto toho zistite, čo vám pomáha pri jeho zmiernení a čo na vás pôsobí upokojujúco.
Nezabúdajte, že proces odbúravania stresu je veľmi komplexný, systematický a dlhodobý proces. Stres neodbúrame zo dňa na deň, ale malými krôčikmi každý deň. Cvičenie, zdravá strava, pobyt vonku a v neposlednom rade pravidelný spánkový režim, relax a regenerácia. To všetko sú piliere, na ktorých stojí tento proces.
Čo je to stres?
Stres je spôsob, akým naše telo reaguje na akúkoľvek výzvu alebo hrozbu. Ak cítime nebezpečenstvo – či už niečo environmentálne, ako je blížiaci sa pracovný termín, alebo psychologické, ako sú pretrvávajúce obavy zo straty zamestnania – spustí sa rýchly automatický proces. Nami vnímaná stresujúca udalosť môže spôsobiť, že naše srdce búši rýchlejšie, krvný tlak stúpa, dych sa zrýchľuje a zmysly sú bystrejšie. Svaly sa napínajú a objavujú sa kvapky potu či začervenanie. Táto kombinácia reakcií na stres je známa aj ako stresová reakcia „bojuj alebo uteč“. Vyvinula sa ako mechanizmus prežitia, ktorý nám umožňuje rýchlo reagovať na život ohrozujúce situácie. Starostlivo organizovaná, no takmer okamžitá sekvencia hormonálnych zmien a fyziologických reakcií pomáha bojovať proti hrozbe alebo utiecť do bezpečia. Je to spôsob, ako nás telo chráni.
Vďaka stresu vieme zvládnuť výzvy. Stres je v tomto prípade niečo, čo nás udrží v strehu počas prezentácie v práci, alebo nás prinúti učiť sa na skúšku, keď by sme radšej pozerali televíziu. Pomáha nám zostať sústredenými, energickými a bdelými. V núdzových situáciách nám stres môže zachrániť život – napríklad nám dodá silu na obranu alebo podnieti dupnúť na brzdy, aby sme sa vyhli dopravnej nehode. Ale v určitom bode stres prestane byť užitočný a začne spôsobovať veľké škody na našom zdraví, nálade, produktivite, vzťahoch a na kvalite života. Všetky spomenuté reakcie sa odohrávajú na úrovni autonómného nervového systému. Ak sme v situácii, ktorá vyvoláva stres, náš sympatický nervový systém (SNS) zareaguje uvoľnením záplavy stresových hormónov vrátane adrenalínu a kortizolu. Fyzické zmeny zvýšia našu silu a vytrvalosť, zrýchlia reakčný čas a zlepšia zmysly – pripravia naše telo na boj alebo na útek. Parasympatický nervový systém (PNS) v našom tele je navrhnutý tak, aby uviedol naše telo do stavu oddychu a regenerácie. Sympatický a parasympatický systém pracujú vo vzájomnej opozícii, aby udržali telo v rovnováhe. Keď je jeden aktívny, druhý je utlmený. SNS stimuluje telo, zatiaľ čo PNS telo upokojuje a uvoľňuje.
BabyClub Dr. Max je aj na sociálnych sieťach
Ďalšie články k téme Prečo nevieme otehotnieť? Dôvodom môže byť stres
Ako sa nezblázniť z Vianoc
Viete, aké vyšetrenia musíte v tehotenstve absolvovať?
Problém s otehotnením? Stres vám rozhodne nepomôže!