Depresia trápi aj deti: aké sú varovné príznaky?

Nielen plač, smutný výraz tváre či záhadná bolesť bruška naznačujú, že váš drobec bojuje s depresiou. Medzi ďalšie charakteristické signály patrí nechutenstvo, podráždenosť, apatia či dokonca lenivosť. Dokonca aj nezáujem zúčastňovať sa spoločenských aktivít alebo zhoršenie prospechu v škole môžu evokovať, že s citlivou detskou dušou nie je všetko v poriadku. Viete, ako to zvládnuť?

Vo všeobecnosti sú viac ohrozené deti rodičov, ktorí sami bojujú s depresívnou poruchou, no nie je to pravidlom. Rizikové sú deti z chaotických a konfliktných rodín, ako aj tie, ktoré užívajú v mladom veku alkohol a drogy. Depresia sa však môže objaviť u akéhokoľvek dieťaťa, žijúceho v šťastnej rodine a bez rizikového správania.

Depresívna porucha sa môže vyskytnúť v každom veku. Pravdepodobnosť jej vzniku sa zvyšuje v období puberty, no nevyhýba sa ani novorodencom, pre ktorých môže byť mimoriadne nebezpečná. Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa mladšie, tým viac sa depresia prejaví prostredníctvom rôznych telesných ťažkostí.

Pri predškolákoch sa depresia spája s agresivitou, podráždenosťou, a tiež neschopnosťou sa z čohokoľvek radovať či zapájať sa do hier s rovesníkmi, ktorú sprevádza typický smutný výraz tváre. Deti spomínajú bolesti bruška alebo končatín, ku ktorým sa zvykne pridať nechutenstvo a poruchy spánku.

Školáci môžu pôsobiť znudene. Typická je pre nich somatizácia, čiže spomínanie rôznych zdravotných problémov, ako je bolesť hlavy, brucha či nevoľnosť. Depresia sa môže schovávať za rôznymi agresívnymi prejavmi, ale tiež takzvaným šaškovaním, hyperaktivitou alebo provokáciou svojho okolia. Pridávajú sa problémy s prejedaním, nízkou sebadôverou a myšlienkami o smrti. V tomto veku nie sú nezvyčajné ani sluchové halucinácie a paranoja.

V čase dospievania je typická podráždená nálada, neschopnosť prežívať radosť, nudenie sa, náhle zmeny hmotnosti a správania sa, nadmerná spavosť, ale tiež nízke sebavedomie a samovražedné sklony. Nálada sa mení počas dňa a nemusí byť depresívna po celý deň, no mladý človek býva často podráždený alebo naopak úplne apatický, akoby bez energie. Objavujú sa reči o zmysle života, ktoré sú poznačené beznádejou.

Má vaše dieťa depresiu?

Depresia býva často ignorovaná a neliečená, pretože sa jej hlavným príznakom neprikladá náležitý význam. Deti, ktoré ňou trpia, mávajú o sebe, svojom živote i budúcnosti negatívnu mienku. Niektoré dokážu aj napriek všetkému fungovať bez odbornej pomoci, iné prejavujú značné zmeny vo svojich záujmoch, sociálnych kontaktoch či vlastnom vzhľade.

Hoci sú samovražedné pokusy u detí pod 12 rokov ojedinelé, nemožno ich bezpečne vylúčiť. V tomto veku tiež najčastejšie siahnu po drogách alebo alkohole s túžbou rýchlo vyriešiť svoj problém. Pokusy o samovraždu sú častejšie u dievčat, no u chlapcov je vyššie riziko, že ich dokončia. Psychickému zdraviu príliš nepomáha ani dnešná moderná doba, plná sociálnych sietí, ktoré svet zobrazujú nereálne a kladú extrémne vysoké nároky na vizáž tínedžerov.

• vyhýbanie sa kamarátom, krúžkom, škole, rodine;
• zvýšená citlivosť na odmietnutie, precitlivenosť;
• nechutenstvo alebo prejedanie, prípadne striedanie oboch;
• nespavosť alebo nadmerný spánok;
• únava a nedostatok energie;
• záhadné bolesti žalúdka, končatín, hlavy, ktoré nereagujú na liečbu;
• nízka sebaúcta a sebadôvera;
• zhoršená schopnosť myslenia a koncentrácie;
• myšlienky na smrť alebo samovraždu.

Prvá pomoc pri depresii u detí

U malých detí je veľmi náročné vidieť rozdiel medzi smútkom a depresiou. Ako rodič svojho potomka poznáte najlepšie. Ak sa vám niečo nezdá, neváhajte kontaktovať vášho lekára alebo pediatra. Ten vás pravdepodobne odporučí k ďalšiemu špecialistovi, ktorý s dieťaťom absolvuje potrebné vyšetrenia na odhalenie psychického ochorenia. V prípade  potreby nastaví vhodnú liečbu v podobe terapií či nasadenia medikamentov.

Pre bezradných rodičov, a tiež mladých dospievajúcich, je určená špeciálna linka dôvery Nezábudka, ktorá funguje 24 hodín denne 7 dní v týždni, je bezplatná a anonymná. Poradenstvo vám poskytnú vyškolení odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie a sociálnej práce. Stačí volať na 0800 800 566. Rovnako vám môže pomôcť krízová linka pomoci ipčko, ktorá sa špecializuje najmä na riešenie samovražedných myšlienok.