Starecká demencia. Kedy treba spozornieť?

Vďaka neustálemu rozvoju medicíny, farmácie a prírodných vied sa dožívame vyššieho veku ako naši predkovia. So stúpajúcou strednou dĺžkou života narastá počet ľudí, ktorým diagnostikovali jednu z foriem demencie. Starecká demencia, inak nazývaná aj choroba starých ľudí, patrí medzi vážne ochorenia, ktoré postihujú najmä seniorov po 65. roku života.

Starecká demencia patrí medzi chronické degeneratívne ochorenia mozgu, pri ktorých odumierajú nervové bunky a nové sa nevytvárajú. Dochádza k postupnému vymazávaniu pamäťových stôp a k zhoršeniu jazykových schopností, ku ktorým sa pridávajú aj problémy s orientáciou v čase a v priestore. Jej príčiny nie sú ani v dnešnej dobe úplne objasnené, niektoré štúdie považujú za rizikové faktory vysoký krvný tlak, cukrovku a zvýšený cholesterol.

Starecká demencia sa do života seniorov začne vkrádať zvyčajne úplne nenápadne. Príznaky poruchy pamäti sú často zľahčované tým, že zabúdanie starších členov rodiny k ich veku jednoducho patrí. Lekársku pomoc ľudia vyhľadávajú až vo chvíli, keď sa senior správa neobvykle, alebo keď zablúdi. V tejto chvíli však už veľakrát ide o pokročilú demenciu a šance na zlepšenie zdravotného stavu tým výrazne klesajú. Preto je dôležité navštíviť lekára už pri prvých príznakoch ochorenia.

Kedy treba spozornieť

Človek hľadá vhodné slová, nevie dokončiť vety, má medzery v pamäti, ktoré sa snaží skryť. Demencia ovplyvňuje schopnosť riešiť problémy, zabraňuje spomenúť si na vykonávanie bežných činností.

Ďalším vážnym výkričníkom je zabúdanie mien svojich blízkych, postupne ich človek prestáva spoznávať, hľadá na to výhovorky a je sám zo seba nervózny. Depresia, smútok, agresia taktiež môžu naznačovať príznaky ochorenia.

Pokiaľ sa stav pacienta nelieči, choroba naberá rýchly spád. 

Pacient nevie, čo sa udialo včera, nevie si spomenúť, čo robil iba nedávno, naopak, dobre si pamätá vzdialenú minulosť. Postupne nevie rozpoznať sám seba v zrkadle, nevie sa obliecť ani najesť, upadá do vlastného sveta a je odkázaný na pomoc iných. Neliečená demencia ohrozuje život pacientov a vedie k postupnej spoločenskej izolácii.

Ako predchádzať ochoreniu

Významným faktorom je správna výživa, a to už v strednom veku. Potrebuje ju nielen naše telo, ale aj mozog a nervové tkanivá. Dôležitý je výber správnych potravín obsahujúcich veľa vitamínov najmä skupiny B, C, E.

Medzi ochranné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí aj vyššie vzdelanie a pravidelný tréning mozgu a pamäti. Využívať sa na to môžu rôzne logické, pamäťové hry, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Vhodné je prihlásiť sa na rôzne jazykové kurzy alebo na univerzitu tretieho veku. Dobrou tréningovou pomôckou je aj lúštenie krížoviek, hranie šachu či čítanie kníh.

Treba si vybrať aj akúkoľvek fyzickú aktivitu, ktorá namáha mozog, napríklad jednoduché žonglovanie, pri ktorom sa posilňuje hlava aj telo, alebo cvičenie vo vode. Dôležitý je aj dostatok sociálnej a duševnej aktivity, pretože sociálne väzby stimulujú aktivitu mozgových buniek.

Naopak, medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí ženské pohlavie, výskyt tohto ochorenia v rodine, vyšší vek, prekonané úrazy hlavy spojené najmä so stratou vedomia, nízke vzdelanie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, poruchy prekrvenia mozgu. Stareckú demenciu síce nedokážeme vyliečiť, ale správou liečbou dokážeme ovplyvniť jej priebeh.

Vitamín B1 (tiamín) – v dávke 1,4 g denne. Nájdete ho v strukovinách, ale aj v kuracom mäse, rybách, cestovinách a celozrnnom pečive.

Vitamíny C a E obsahujú citrusové plody, paradajky, papriky a orechy. Odporúčaná dávka vitamínu C je 60 až 100 mg denne.

Škorica obsahuje zložky, ktoré podporujú činnosť mozgu, ale aj káva znižuje šancu na vývoj stareckej demencie, pretože obsahuje kofeín a je bohatá na antioxidanty.

Korenie karí je bohaté na kurkumín, ktorý má protizápalové účinky, blokuje aj tvorbu amyloidových povlakov, čím napomáha v prevencii Alzheimerovej choroby.

Omega-3 mastné kyseliny sú nevyhnutné na správnu funkciu mozgu. Nájdete ich vo všetkých druhoch rýb, v orechoch a sóji. Užívajte ich v dávke 250 mg za deň, v starobe to môžu byť až 2 gramy za deň.

Z pohľadu výživových doplnkov je v prevencii stareckej demencie nápomocná skupina látok zvaných nootropiká, ktoré zlepšujú krvný tok v mozgu, čím dodávajú mozgu dostatok kyslíka. Zlepšujú prepojenie medzi jednotlivými časťami mozgu, pamäť, reč, motoriku, ovplyvňujú sústredenie a plánovanie. Nootropiká obsahujú hlavne extrakty z ginko biloby, guarany, ženšenu, lecitínu či L-karnitínu. Je však potrebné, aby sme ich užívali dlhodobo, pretože ich maximálny účinok nastupuje až po 2-3 mesiacoch.

Dôležitá úloha rodiny a blízkych

• Všímajte si správanie svojich blízkych, najmä vo veku 70 až 75 rokov.
• Nepodceňujte drobné výkyvy nálady, najmä ak sa opakujú čoraz častejšie.
• Pýtajte sa na zmeny správania svojich príbuzných aj osôb, s ktorými sa často stretávajú.
• Rozprávajte sa s osobou trpiacou stareckou demenciou a neizolujte ju, pretože spoločenský kontakt je dôležitou formou prevencie.
• Informujte sa o priebehu choroby nielen u lekára. Cenné môžu byť aj skúsenosti ľudí vo vašom okolí, ktorí už majú skúsenosť so starostlivosťou o pacienta s demenciou.
• Dbajte o pitný režim a o preventívne podávanie vitamínov pacientovi.
• Dobrou prevenciou je precvičovanie psychických schopností, ako napríklad čítanie, lúštenie krížoviek a mierna fyzická námaha.