Nespotrebované lieky môžu byť hrozbou pre prírodu
18. 6. 2021
· 7 minút na prečítanie
Viete o tom, že vyhodením tabletky do koša alebo spláchnutím na WC narobíme veľa škody? Vedeli ste, že 200 000 až 500 000 kg liekov končí na skládke?
Obsah článku
Viete o tom, že vyhodením tabletky do koša alebo spláchnutím na WC narobíme veľa škody? Slovensko patrí podľa dostupných štatistík na popredné miesto v spotrebe liekov. Osobitne tu platí, že viac neznamená automaticky aj lepšie. Odborníci dlhodobo túto tému riešia z rôznych aspektov. Prečo je však taká dôležitá? Dnes sa zameriame na dôvod z pohľadu ochrany prírody, resp. jej znečisťovania nevhodnou likvidáciou liekov.
Ak zamedzíme spotrebe liekov tam, kde to nie je skutočne potrebné, môžu sa ušetrené peniaze použiť na inovatívnu a finančne náročnú liečbu. Druhým dôvodom je pozitívny vplyv na naše zdravie, ak sa vyhneme nadmernej a zbytočnej spotrebe liekov. Tretím dôvodom, na ktorý sa aktuálne zameriame, je ochrana životného prostredia, nakoľko lieky predstavujú nebezpečný odpad, najmä tie, ktoré neboli z rôznych dôvodov spotrebované.
Lieky v prírode sú celosvetový problém
Podobná situácia je aj v Európe a ostatnom svete. Poslanci vyjadrili znepokojenie aj v súvislosti so stálym nárastom spotreby liekov na obyvateľa v EÚ a vyzývajú členské štáty, aby sa podelili o najlepšie postupy, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu preventívneho užívania antibiotík a k správnej likvidácii nepoužitých liekov. Ešte v marci 2019 vydala Európska komisia oznámenie o Strategickom prístupe EÚ k liekom a životnému prostrediu, v ktorom predstaví niekoľko možných postupov. Celosvetový prehľad liekov v životnom prostredí z roku 2014, ktorý vydalo nemecké ministerstvo životného prostredia, zistil, že zo 713 testovaných liekov sa zistilo 631 nad ich detekčnými limitmi. Nachádzajú sa na celom svete - v 71 krajinách vo všetkých piatich regionálnych skupinách OSN. Boli nájdené hlavne v povrchových vodách, ako sú jazerá a rieky, ale aj v podzemných vodách, pôde, hnoji a dokonca aj pitnej vode.
Vedci skúmajú účinok liekov na ekosystémy a snažia sa nájsť spôsoby, ako tomuto problému predchádzať, napríklad správnym zneškodňovaním nežiaducich liekov alebo zlepšením čistoty odpadových vôd.
Pravdepodobne však máme neúplný obraz problému, pretože nemáme detekčné metódy pre všetky tisíce liekov používaných po celom svete a analytické metódy nie sú medzinárodne štandardizované, takže detekčné limity sa môžu líšiť v rôznych krajinách. Niektoré lieky sú však horšie ako iné kvôli svojmu potenciálu ovplyvniť voľne žijúce zvieratá alebo ľudí. Medzi ne patria napríklad antibiotiká, antidepresíva, protizápalové látky a analgetiká, beta-blokátory, perorálna antikoncepcia a lieky na hormonálne substitučné terapie.
Z britskej štúdie z roku 2014 vyplynulo že vo väčšine zo 160 študovaných čističiek odpadových vôd bolo v konečnej odpadovej vode prítomných niekoľko bežných liekov v dostatočne vysokých koncentráciách na to, aby potenciálne mohli ovplyvniť ekosystém. K týmto liekom patrili napríklad ibuprofen, diklofenak, antibiotiká erytromycin a oxytetracyklín a tiež ženský pohlavný hormón 17b-estradiol.
Nesprávna likvidácia liekov znečisťuje vodné zdroje
Ak ľuďom zostanú lieky, ktoré už nepoužívajú, vyhadzujú ich okrem komunálneho odpadu aj do umývadla alebo do toalety. V oboch prípadoch tieto lieky končia v čističke odpadových vôd, ktoré nie sú určené na odstraňovanie týchto látok z odpadových vôd. V závislosti od liečiva je účinnosť odstraňovania v rozmedzí od 20 % do viac ako 80 %.
Tím Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity sleduje zloženie odpadových vôd na vstupe aj na výstupe z čistiarne už v desiatkach slovenských miest a ôsmych nemocniciach. Sleduje prítomnosť viac ako 30 typov drog a 120 typov liečiv a prítomnosť baktérií rezistentných na antibiotiká. Koncentrácie látok sa menia – v zimných a jarných mesiacoch sú zvýšené koncentrácie antibiotík, v lete antihistaminík. Počas celého roka sú prítomné antidepresíva, lieky na kardiovaskulárne ochorenia či vysoký krvný tlak.
Analýzy vody z roku 2009, ktoré skúmali vzorky zo 4 vodárenských zdrojov v SR odhalili, že sa vo vode nachádzal kofeín a zvyšky liekov (napr. sulfametoxazol, karbamazín, ciprofloxacín, acetylsulfadimidín). Ich obsah vo vode bol síce pod povolenými limitmi, ale ich prítomnosť v pitnej vode naznačuje problém, ktorý sa môže časom prehlbovať. Možno si hovoríte, že však to je len odpadová voda. Avšak súčasné technológie čistenia vody sú staré zhruba 100 rokov, takže mnohé toxíny nedokážu odstrániť a tie sa cez kolobeh prírody dostanú až do vášho pohára.
Preto mnohí vedci, aj tí „naši z STU v Bratislave, vyvíjajú nové čistiace technológie a my môžeme len veriť, že sa im to čo najskôr podarí. Až 1/5 zdrojov podzemnej vody bola znečistená v roku 2014 a v roku 2021 by malo byť stále znečistených 10 % zdrojov.
Vo Švédsku v rámci rozsiahleho prieskumu namerali zvyšky liekov v tele rýb, vo vodných tokoch, aj podzemných vodách, ktoré sú používané ako zdroje pitnej vody. Čističky vôd nedokážu zachytiť farmaceutické prímesi a tak sme ohrození a to našou vlastnou nedbanlivosťou.
V skúmaných vodách boli nájdené stopy 23 liekov, ktoré sa pomocou mäsa rýb, polievania poľnohospodárskych plodín aj pitia dostávajú priamo do nášho organizmu. Samozrejme, že takéto zásobovanie sa stopami chémie nesie riziká pre organizmus a zvyšuje rezistenciu baktérií. Ide však o látky, ktoré súčasné čistiarne odpadových vôd nedokážu plne zlikvidovať. Tieto zistenia boli namerané vo Švédsku, ktoré je prototypom krajiny ústretovej k životnému prostrediu a odhady vravia, že podobný ak nie horší stav vôd je po celej Zemi.
Nespotrebovaný liek patrí do lekárne
Vedeli ste, že 200 000 až 500 000 kg liekov končí na skládke? V lekárňach na Slovensku sa vyzbieralo v roku 2017 približne 130 000 kg starých liekov. Kebyže urobíme prepočet na 1 obyvateľa, hovoríme o približne 20 g, čo predstavuje napr. polievkovú lyžicu smotany. Rok 2019 bol z tohto ohľadu ešte horší. Množstvo na 1 obyvateľa sa zvýšilo na cca 30 g, čo predstavuje napr. polievkovú lyžicu ryže. Z liečiv sa tak stáva nebezpečný odpad, ktorý znečisťuje naše vody a pôdy.
A preto, lieky, ktoré už nebudete používať alebo sú po dátume použiteľnosti / expirácie nevyhadzujte do komunálneho odpadu, ani nikde v prírode, nesplachujte v záchode a nevylievajte do umývadla.
Dôvodov, prečo je potrebné odovzdávať nespotrebované lieky do lekárne a nikde inde, je pochopiteľne viacero. Okrem znečistenia vody a pôdy, liečivá uvoľnené z liekov pri ich nevhodnej likvidácii (bežný odpad) majú pri dlhodobej expozícii výrazný vplyv na zdravie ľudí a zvierat aj pri nízkych koncentráciách.
Ako vyzerá likvidácia liekov profesionálne
V súčasnosti sa najviac uprednostňuje zneškodnenia týchto odpadov spaľovaním v zariadeniach na spaľovanie odpadov pri teplotách nad 800 °C. Cytotoxické prípravky sa musia spaľovať pri teplote vyššej ako je 1 000 °C. Spaľovne musia byť pritom vybavené filtračným a odlučovacím zariadením, ktorých účinnosť zabezpečí splnenie stanovených emisných limitov.
V súčasnosti na území Slovenskej republiky spĺňajú tieto náročné technické požiadavky len niekoľko spaľovní. Preto ich v žiadnom prípade nelikvidujte doma v krbe alebo v piecke na chate, inhalácia splodín je nebezpečná pre Vás aj pre okolité prostredie.
Dbajte na to, aby lieky zostali mimo dosahu detí a domácich miláčikov z dôvodu možnej intoxikácie. Za 40 % otráv u detí zodpovedajú lieky, či už tie, ktoré sú pre ne určené alebo tie, ktoré užívajú starí rodičia (analgetiká, benzodiazepíny, antidepresíva, neuroleptiká, antiepileptiká). Neodhadzujte lieky do odpadkového koša, dieťa by sa k nim mohlo ľahko dostať.
Podobne ich nedarujte susede ani neordinujte rodinným príslušníkom. Podobné/rovnaké príznaky neznamenajú automaticky aj rovnakú diagnózu. Užívajte lieky tak ako Vám ich naordinoval lekár a nerobte si zásoby, nesprávnym užívaním ohrozujete seba a tvorbou neprimeranej zásoby znemožníte ostatným sa dostať ku liekom z dôvodu nedostupnosti. Robte si poriadok v domácej lekárničke priebežne, aspoň raz za pol roka – vyhnete sa tak aj šokovým situáciám, že aktuálne potrebný liek nemáte alebo ho máte už po záruke.
Ideálny svet žiaľ neexistuje
Pri správnom užívaní liekov na predpis by teoreticky nemali ostávať žiadne nespotrebované lieky. Výnimkou je zmena liečby alebo dávkovania, ktorú však má určiť lekár. Množstvo pacientov žiaľ neužíva lieky predpísaným spôsobom, prípadne si nechá lekárom predpísať väčšie množstvo „liekov do zásoby“. Na Slovensku tak každoročne narastá objem liekov nespotrebovaných obyvateľstvom, ktorý sa vyzbiera v lekárňach. Ako už bolo uvedené, v roku 2019 to bolo vyše 170 ton. Z toho podstatnú časť tvorili lieky na predpis.
Zber nespotrebovaných liekov od obyvateľstva prebieha vo všetkých lekárňach bezplatne. Následný zvoz a likvidáciu v špeciálnych spaľovniach zabezpečuje 2-krát v roku Štátny ústav pre kontrolu liečiv SR, ktorý má na tento účel vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Na záver ešte raz úprimná prosba. Neskladujte doma zbytočne veľa liekov a tie nespotrebované odovzdajte v lekárni. My sa postaráme o všetko ostatné.
Ďalšie články k téme Nespotrebované lieky môžu byť hrozbou pre prírodu
Ako dlho platí lekársky predpis?
Lekársky predpis vystavený lekárom má obmedzenú platnosť. Ako dlho platí a od čoho to závisí?
Generiká nie sú účinné, lebo sú lacnejšie – fakt, alebo mýtus?
Určite už v lekárni pri výbere liekov na lekársky predpis zažili situáciu, keď váš požadovaný liek nebol k dispozícii, no farmaceut vám ponúkol náhradnú alternatívu. Pravdepodobne ste vtedy zaváhali a zamysleli ste sa, či je táto alternatíva rovnako účinná, či má podobné účinky a či je vhodné ju akceptovať.
Antibiotiká – ich škodlivé účinky a zmena v indikácii v sekcii Praktické informacie o liekoch
V uplynulých dňoch pútala pozornosť v odborných aj populárnych médiách téma obmedzenia používania známeho druhu antibiotík. Jedná sa o takzvané chinolónové a fluorchinolónové antibiotiká, ktoré sú súčasťou liečebných postupov už vyše 30 rokov.
