Keď do života dieťaťa vstúpi diabetes

Na úvod si len zopakujme, že rozoznávame dva základné typy ochorenia. Je to cukrovka 1. typu, ktorá sa zvykne nazývať aj diabetes mladých. Telo tvorí protilátky proti vlastným bunkách, ktoré sa snaží zničiť (proti tzv. beta bunkám pankreasu). Potom je to 2. typ, ktorému zase hovoríme aj cukrovka dospelých. Vyskytuje sa častejšie u obéznych a málo aktívnych ľudí, kedy sa netvorí dostatočné množstvo inzulínu v pankrease. 

Pri cukrovke zohráva dôležitú úlohu rodinná predispozícia. Hoci rodičia nemajú toto ochorenie, mohli ho zdediť po svojich predkoch a ďalej ju prenášajú na svoje deti. „Ak sa stretnú dvaja takíto rodičia, predpoklady sa spočítavajú a dieťa má tak väčšiu pravdepodobnosť, že ochorie ako rodičia. Avšak nie vždy. Väčšinou ju naštartuje nejaké bežné infekčné ochorenie a v tele sa spustí zložitý proces, ktorý sa nakoniec diagnostikuje ako diabetes mellitus 1. typu - najčastejšie v školskom veku, počas dospievania alebo skorej dospelosti. Výnimkou už dnes nie sú ani dojčatá,“ vysvetľuje PharmDr. Jana Dubajová z lekárne Dr. Max.

Každý rok pribudne na Slovensku 120 detských diabetikov. Ďalej stúpa počet detí, ktoré majú cukrovku 2. typu, teda získanú, čo súvisí so stúpajúcim počtom obéznych detí. „Tento trend je alarmujúci. Navyše, klesá vek detí, kedy sa u nich cukrovka prejaví. Kým pred 20-timi rokmi, boli predškoláci – diabetici raritou, dnes ich máme čím ďalej, tým viac,“ dodáva farmaceutka.

AKO VLASTNE VZNIKÁ  

Telo dieťaťa postupne stráca schopnosť tvoriť látku, ktorú nazývame inzulín. „Jeho „továreň“ sa nachádza v špeciálnych bunkách pankreasu. Tieto bunky, tzv. beta bunky, ubúdajú, miznú, pretože telo si ich mýli s nepriateľom a ničí ich. Výroba inzulínu tak klesá, ale ešte stále o tom nikto nevie, lebo sa neobjavili žiadne príznaky. Je to proces, ktorý môže trvať mesiace, niekedy aj roky. Potom stačí už len „spúšťač“ a cukrovka sa prejaví v plnej sile,“ opisuje farmaceutka z lekárne Dr. Max.

Inzulín je veľmi dôležitý, pretože vďaka nemu cukor, ktorý čerpáme z jedla, môže vstúpiť do rôznych buniek. Tie majú potom energiu na svoju „prácu“. Avšak pri jeho nedostatku bunky „hladujú“, cukor naďalej koluje v krvi a telo sa ho snaží nejako „zbaviť“. Tak ho začne prepúšťať do moču. Telo hľadá ďalšie zdroje energie vo vlastných „radoch“. Vrhne sa preto na tuky a bielkoviny a dieťa tak stráca svalové aj tukové tkanivo, chudne. Vo finále sa v tele hromadia kyslé odpadové látky, ktoré spolu s ostatnými zmenami vedú ku takzvanej diabetickej kóme, ktorá je život ohrozujúca. Riešenie situácie je zdanlivo jednoduché – treba dodať, čo chýba - inzulín.

„Prvé príznaky sú podobné tým u dospelých - veľký smäd – dieťa dokáže vypiť neúmerne veľa tekutín, môže to byť voda alebo sladené nápoje, ktoré sú pre neho vlastne jedom. Logicky za veľkým smädom a pitím prichádza aj nadmerné močenie. Často si to rodičia mýlia s prechladnutím močových ciest. Rozdiel je však v tom, že cukrovka dieťa zobudí aj v noci a ide sa napiť, prípadne na WC,“ uvádza PharmDr. Jana Dubajová.

Ďalšími varovnými signálmi bývajú únava, ospalosť, výraznejšie chudnutie napriek nezmenenému príjmu potravy. Práve tieto príznaky sú zodpovedné za znížený výkon v škole a aj dobrí žiaci začínajú mať problémy. „Ďalšie príznaky môžu zahŕňať bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie či rozmazané videnie, prudký hlad, svrbenie, pocit „ubitosti“ alebo náchylnosť na infekcie, dych zapáchajúci po acetóne,“dopĺňa odborníčka.

Mladý diabetik sa pritom môže venovať rovnakým aktivitám ako jeho kamaráti. Nesmierne dôležitá je však podpora rodiny a celého okolia. Deti s diabetom treba brať ako rovnocenné a začleňovať ich do kolektívu. Diagnóza ich nijako nebrzdí v detskom šantení či záujmoch,“ upozorňuje a radí PharmDr. Jana Dubajová z lekárne Dr. Max. Cvičenie má viaceré pozitívne účinky – redukcia množstva tukového tkaniva, zvyšovanie využiteľnosti cukru svalmi, znižovanie potreby inzulínu. Treba iba dodržiavať určité zásady.

„Po prekonaní prvotného šoku z diagnózy, prichádza nová „úloha“ – pichať dieťaťu inzulínové injekcie a kontrolovať hladinu cukru v krvi. Samozrejme by bolo jednoduchšie podávať ho vo forme tabliet alebo kvapiek. Bohužiaľ tráviaci systém je nekompromisný a takto podaný inzulín by rozložil a do krvi by sa dostalo iba minimálne množstvo,“ popisuje možnosti farmaceutka.

V súčasnosti je k dispozícii veľa knižných publikácií, článkov na internete, odborných časopisov, združení a edukačných seminárov. Čím viac o chorobe rodičia a ich deti vedia, tým ľahšie ju pochopia. Treba nájsť správny prístup k dieťaťu – diabetikovi – najmä pokúsiť sa mu vysvetliť závažnosť choroby, čo môže a čo nemôže jesť, ako choroba ovplyvní jeho život a na druhej strane musí vedieť, že na chorobu nie je samé. Naučí sa, čo je to pravidelná strava a inzulínový režim.

„Rodič sa musí relatívne rýchlo zorientovať v novej situácii a zachovať chladnú hlavu. Ak je rodič pokojný, prenáša svoj pokoj aj na dieťa. Potrebné je informovať aj učiteľov, aby mu vedeli v prípade potreby pomôcť, najmä ak podcení príznaky hypoglykémie (nízkej hladiny cukru). Do školy si deti nosia balíček „prvej pomoci“ – napr. sladký džús alebo hroznový cukor,“  radí odborníčka z lekárne Dr. Max.