Počuje vaše dieťa dobre? Problémy so sluchom riešte okamžite
Deti, ktoré majú problémy so sluchom, môžu zaostávať v rozvoji reči a psychickom vývoji. Je dôležité venovať pozornosť týmto príznakom a nezanedbávať ich.
Bez fungujúceho sluchu deti mávajú problém s rečou a zaostávajú aj v psychickom vývoji. Odhaliť problém však nie je vôbec jednoduché. Tieto príznaky neprehliadnite!
V tomto prípade platí – čím neskôr, tým horšie. Problémy so sluchom je potrebné odhaliť už v útlom veku. Šanca na „opravu“ a vyvolanie potrebnej reakcie rečového centra je podľa poznatkov odborníkov do konca 4. roka života. Malé dieťa však samé od seba nepovie, že má niečo s uškom a nepočuje dobre, prípadne ho trápi časté pískanie či šumenie. Vyšetreniu sluchu sa venuje pediater na každej pravidelnej prehliadke, problém však viete odhaliť aj vy doma. Aby ste nestrácali drahocenný čas, všímajte si tieto varovné signály.
Poruchy sluchu
Podľa štatistík sa z tisícky narodených detí jedno narodí hluché. Približne tri deti trpia menšou poruchou sluchu. Tou najčastejšou, ktorú lekári odhalia, je progresívna strata sluchu. Dieťa v tomto prípade prichádza o schopnosť počuť postupne, preto sa zvyčajne odhalí až vo vyššom veku. U niekoho má dramatický priebeh a o sluch môže prísť do pár týždňov. Inokedy to trvá dlhšie a hluchota nastane až vo vyššom veku alebo v dospelosti.
Prechodná strata sluchu často nastáva z dôvodu prítomnosti plodovej vody s strednom uchu bezprostredne po pôrode. Odhalia ho prvé vyšetrenia a po odstránení vody z uška bábätka sa problém celkom stratí. O sluch však dieťa môže prísť aj v dôsledku choroby, napríklad keď prekonalo zápal stredného ucha alebo inú silnú infekciu. Vtedy môže dokonca dôjsť k prasknutiu bubienka, čo sa prejaví krvácaním. Za dočasným ohluchnutím stojí aj nahromadenie mazu v ušiach alebo vniknutie vody, s čím si lekár rýchlo poradí prečistením zvukovodov.
Zhoršený sluch
Ak je vaše dieťatko v ambulancii ošetrujúceho lekára príliš nervózne alebo plaché, môže sa ľahko stať, že sa problém s nedokonalým sluchom neodhalí. Niekedy môže zhoršenie nastať aj u celkom zdravého dieťaťa, napríklad po prekovaní ochorenia. Mnoho problémov vie odstrániť medikamentózna liečba, malé chirurgické zákroky, prípadne načúvacie strojčeky. Tie môže nosiť už aj malé bábätko, pričom sa veľkosť prístroja prispôsobí menšiemu ušku.
Pokiaľ vaše dieťa nevníma, čo mu hovoríte, a to ani pri opätovnom upozornení, zbystrite pozornosť. Malé bábätká s problematickým sluchom nereagujú na zvuky, nestrhnú sa ani pri hlasnejšom zvuku a v niektorých prípadoch nerozoznávajú ani hlas matky. Staršie deti sa často pýtajú, čo ste hovorili, nerozumejú dobre a slová si vysvetľujú po svojom. Zvyčajne tiež nereagujú na hudbu ani televízor, sťažujú si na pískanie v ušiach, a to najmä pri silnejších tónoch. Neskôr sa pridružujú problémy s učením, kedy nevedia zopakovať slová a výrazy.
Negatívne vplyvy
Zhoršenie sluchu môže okrem prekonania závažných chorôb, ako je meningitída, mumps či predĺžená novorodenecká žltačka, vyvolať aj neprimeraný hluk. Mimoriadne citlivé sú bábätká, ktoré by sa mali vyhýbať priestorom s hlasnou hudbou či zvýšeným hlukom, prípadne im uši môžete chrániť slúchadlami. Hlasné počúvanie hudby v tínedžerskom veku môže spôsobiť percepčné poruchy sluchu, rovnako deštrukčne pôsobia silvestrovské rozbušky.
Signálny, kedy treba zvýšiť pozornosť
DIEŤA 12 – 18 MESIACOV
- nerozoznáva mená známych ľudí, zvierat, objektov
- nenasleduje jednoduché príkazy – napríklad „poď sem“
- neotočí hlavu, ak z inej miestnosti prichádzajú zvuky a nereaguje na hudbu
- nenapodobňuje jednoduché slová a nebľaboce
- nepozrie na daný známy objekt, ak sa o ňom hovorí
DIEŤA DO DVOCH ROKOV
- nepoužíva viac ako päť slov
- nepozná predmety podľa ich názvu
- nereaguje slovami „áno“ alebo „nie“ na otázku
- nemieša bľabotanie s normálnou rečou
- neteší sa, keď si idete čítať
- nerozumie jednoduchým slovným spojeniam
STARŠIE DETI 2 – 3 ROKY
- nedokážu vytvoriť jednoduché vety typu „ja idem“
- nemajú záujem o jednoduché príbehy
- nerozumejú mnohým akčným slovám - „bež“, „choď“, „sadni si“
- nevedia si vybrať „malé“ alebo „veľké“
- nepoužívajú množné číslo a slovesá
- nepýtajú sa otázky typu „čo“ a „prečo“