Vitamíny B, vrátane B12 a minerálne látky železo, zinok, horčík, fosfor, vápnik, či stopové prvky selén, meď, chróm, i jód, ktoré zabezpečujú mnohé metabolické pochody, sú vo výžive detí dôležité a nachádzajú sa práve v mäse. Od detského veku treba deti učiť konzumovať aj ryby, ktoré okrem kvalitných bielkovín a minerálov obsahujú aj ochranne pôsobiace polynenasýtené omega3 mastné kyseliny.
Ochranný efekt pre svoj vysoký obsah minerálov, vitamínov a vlákniny, majú aj celozrnné obilniny. Preto vášmu drobcovi od jedného roka života skúste ponúknuť celozrnný chlebík s tenkou vrstvou masla. V jedálnom lístku by sa mali pravidelne objavovať tmavé druhy pekárenských výrobkov, ovsené či kukuričné vločky aj menej tradičné strukoviny, ako je sója, cícer či bôb. V prípade tukov na detskom tanieri sa uplatňuje tzv. tretinové pravidlo - 1/3 tvoria nasýtené živočíšne tuky (mlieko, mliečne výrobky, maslo a mäso), ďalšia tretina sú mononenasýtené rastlinné tuky (oleje, oriešky, semená) a zvyšok predstavujú polynenasýtené rastlinné tuky (napríklad ryby).
Stravovací stereotyp
Pri stravovaní detí je dôležité nie len to, čo jedia, ale aj kedy to jedia. Základom správnej výživy je optimálny stravovací režim. To znamená počet denných jedál, pravidelná doba ich podávania, zachovanie primeraných intervalov medzi jedlami a ich vzájomná vyváženosť v množstve a kvalite. Rozloženie stravy v priebehu dňa by malo fungovať podľa nasledovnej schémy: raňajky 20 %, desiata 10 %, obed 35 %, olovrant 10 %, večera 25 % z celodenného príjmu energie a živín.
Takéto pravidelné stravovanie má veľký význam a je potrebné ho učiť už od detstva. „Nedostatočný a nepravidelný príjem stravy totiž brzdí činnosť mozgovej kôry, narušuje činnosť tráviacich žliaz, ktoré znížia vylučovanie štiav potrebných na trávenie, dostaví sa nechutenstvo a zníži sa využiteľnosť prijatých živín“, vysvetľuje MUDr. Béderová a dodáva: „Pri dlhšom nepravidelnom stravovacom rytme sa môžu dostaviť aj vážnejšie zdravotné následky, deficit dôležitých živín či naopak obezita“.
