Momentálne deti bojujú s nedostatkom sociálneho kontaktu, ale aj pohybu, ktoré by im pomohli ľahšie „spracovať“ toto náročné obdobie. Preto sme si pre vás pripravili niekoľko tipov, načo si dať pri domácom online vyučovaní pozor.
REŽIM ALEBO VOĽNOSŤ?
Ideálne je nastaviť doma určité pravidlá, ktoré nevylučujú možnosť väčšej flexibility, než je to bežné počas klasického školského roka. Dôležité je, aby deti vedeli, čo a kedy ich čaká, a to najmä v prípade žiakov základných škôl. Starším deťom takto dokážete eliminovať vyjednávanie o tom, koľko a kedy sa treba učiť. Pokiaľ vaša škola zvláda technické zabezpečenie a vyučovací proces prebieha plynule, úlohou rodiča je predovšetkým dohliadnuť, či pripojenie funguje a študent sa v izbe nezabáva inými činnosťami.
Ak sa doma učíte v offline režime, môžete byť trochu benevolentnejší. Deň sa dá prispôsobiť schopnostiam vášho potomka pracovať samostatne – k niektorým úlohám potrebuje vašu pomoc, iné zvládne sám. Práve tým sa môže venovať v čase, kedy vy potrebujete nerušene pracovať či pripraviť obed. Odborníci odporúčajú nastaviť si harmonogram, koľko sa bude dieťa učiť, kedy si spraví prestávku, ktoré úlohy treba dovtedy dokončiť, kedy sa pôjde von a kedy sa bude jesť.
Zvlášť náročné to môže byť pre rodičov detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pretože títo žiaci sa potrebujú učiť inak, s väčšou mierou pomoci i dlhšími pauzami. Ďalším faktorom je, či je celá rodina zdravá a koľko dospelých v domácnosti sa musí cez deň venovať svojim pracovným povinnostiam. Snažte sa preto byť k sebe navzájom ohľaduplní. Nemajte prílišné nároky na seba ani na dieťa a nehanbite sa kontaktovať vyučujúceho, pokiaľ nezvládate tempo alebo sa so svojim potomkom neviete naladiť na spoločnú nôtu.
Nedostatok esenciálnych aminokyselín z bielkovín môže negatívne vplývať na imunitný systém, preto ich dopĺňajte z kvalitných zdrojov, ako sú strukoviny, orechy, semená, celozrnné obilniny alebo tofu.
Domáce online vyučovanie by ste mali pravidelne striedať s cvikmi posilňujúcimi chrbát – tie sa zídu nielen malým žiakom, ale aj ich rodičom. Vedeli ste, že deti vo veku 5 až 12 rokov by mali denne vykonať najmenej 60 minút fyzickej aktivity so strednou až vyššou intenzitou? Od 13 rokov sa nárok na pohyb ešte zvyšuje, a to na tri hodiny denne. V dnešnej usedenej dobe dbajte aspoň na výber vhodnej stoličky a dodržiavanie zásad zdravého chrbta – každú hodinu treba vstať, poprechádzať sa po izbe, prípadne urobiť pár drepov a výskokov.
Internet a telefón by ste preto mali využívať nielen na vzdelávanie, ale aj na pravidelný kontakt s kamarátmi, spolužiakmi či vzdialenejšou rodinou. Osvedčenou prevenciou voči detskej depresii sú tiež spoločné výlety do prírody a rodinné aktivity. Či už budete piecť koláče, robiť pokusy alebo hrať spoločenské hry, využite tento čas pre seba a svoju rodinu.
JE TO O KOMPROMISOCH
Možno ste aj vy na vlastnej koži pocítili, ako vám informácie o aktuálnej situácii nerobia dobre a vaše telo i myseľ začali protestovať. Deti to majú rovnako, akurát nevedia racionálne vyhodnotiť, prečo sú odrazu viac náladové, nič nebaví a všetky povinnosti vrátene tých školských trvajú zrazu omnoho dlhšie. Netlačte na pílu.
Ak dieťa dostalo niektoré úlohy ako nepovinné, nemusí za každú cenu urobiť všetky. Zamerajte sa na to najdôležitejšie a sledujte, kedy je vyučovanie ešte efektívne. Hľadajte iné, zaujímavé metódy vzdelávania. V rámci geografie či dejepisu si môžete spoločne pozrieť film so zaujímavou tematikou. Rozhlas a televízia Slovenska ponúka relácie zo svojho archívu, vzdelávacie stránky nájdete aj na youtube ako Dejepis inak alebo VedátorSK.
