Zoznámte sa s homeopatiou

Základným homeopatickým princípom je zákon podobnosti, kedy sa podobné lieči podobným, similia similibus curantur. To znamená, že látka, ktorá dokáže u zdravého človeka vyvolať isté symptómy, sa používa na liečenie človeka, ktorý v chorobnom stave má tieto isté alebo veľmi podobné symptómy. Zakladateľom homeopatie v podobe, ako ju poznáme dnes, bol nemecký lekár Samuel Hahnemann (1755-1843). Avšak myšlienku liečenia podobného podobným nachádzame už skôr v práci Hippokrata (asi 470-400 pred n. l.) a Paracelsa (1493-1541).

Samuel Hahnemann, študoval medicínu a chémiu a po skončení štúdia pracoval ako lekár. Nebol spokojný s metódami liečenia, ktoré sa v tom čase bežne používali, a ktoré považoval za bolestivé a neúčinné (napríklad púšťanie žilou, používanie silných preháňadiel). Počas prekladania eseje iného lekára o chinínovníku, užil skúšobne niekoľko dávok lieku chinín, ktorý sa pripravoval z kôry tohto stromu a používal sa pri liečení malárie. Po užití lieku sa u neho postupne rozvinuli symptómy typické pre maláriu. Táto jeho skúsenosť mala zásadný význam pre formulovanie homeopatie ako samostatného terapeutického smeru. Hahnemann svoje myšlienky o liečení podobného podobným doplnil o používanie minimálnych dávok lieku. Lieky pripravoval opakovaným riedením a dynamickým pretrepávaním, aby si zachovali svoj liečebný účinok a stratili pôvodný toxický charakter. Takýmto spôsobom sa homeopatické lieky pripravujú aj v súčasnosti.

Homeopatia, podobne ako iné holistické smery liečenia, vníma človeka ako celok. To znamená, že v prípade zdravotných ťažkostí sa nezameriava len na samotný fyzický problém. Počas konzultácie s pacientom trpiacim chronickými alebo často sa opakujúcimi zdravotnými ťažkosťami sa homeopat podrobne zaujíma o charakter jeho ťažkostí. Napríklad v prípade bolesti chce vedieť, ako sa bolesť prejavuje, ktoré časti tela zasahuje, aké okolnosti (pohyby, polohy, teploty, ...) ju zmierňujú, a ktoré naopak zhoršujú. Homeopat sa počas konzultácie snaží zistiť, čím je pacient jedinečný, čo je pre neho typické. Zaujíma sa o životný príbeh pacienta, čo sa dialo v jeho živote v čase, keď sa prejavili zdravotné problémy. Homeopat venuje rovnako pozornosť túžbam, strachom, snom, chutiam, averziám pacienta, spýta sa na rôzne teplotné, časové a iné modality. Dôležitý je tiež priebeh tehotenstva a pôrodu, najmä v prípade, ak je pacientom malé dieťa. Priebeh tehotenstva, charakter menštruácie doplnia celkový obraz u žien. Rovnako dôležitá je osobná a rodinná anamnéza pacienta.

Výsledkom konzultácie s homeopatom je výber konštitučného, respektíve situačného homeopatického lieku, ktorý čo najkomplexnejšie pokryje všetky dôležité fyzické a mentálne symptómy, typické pre pacienta. Obrazne povedané, takto zvolený liek je ako dokonale padnúce, na mieru ušité oblečenie. V prípade akútnych ťažkostí stačí zvyčajne kratšia konzultácia, ktorá sa zameriava viac na samotný zdravotný problém, prípadne prežívanie tohto akútneho stavu. V oboch prípadoch, pri liečení chronických aj akútnych ťažkostí, sa klasickí homeopati riadia myšlienkou Samuela Hahnemanna, ktorá je aktuálna aj po viac než 200 rokoch od jej sformulovania.

„Najvyšším ideálom liečenia je rýchle, šetrné, trvalé obnovenie zdravia, alebo odstránenie ochorenia v celom jeho rozsahu a to čo najrýchlejším, najspoľahlivejším spôsobom, podľa jasne pochopiteľných princípov.“