Cukrovka a jej následky
25. 2. 2016
· 4 minúty na prečítanie
Na Slovensku trpí týmto ochorením viac ako 6% pacientov. Odhaduje sa, že o 20 rokov bude počet pacientov takmer dvojnásobný. Až každý desiaty z nás bude mať problém s hladinou cukru v krvi. Nie je to dôvod zamyslieť sa?
Obsah článku
Čo Vám napadne ako prvé pri slove „cukrovka“?
Ak ste si spomenuli na inzulín, pichanie si injekcií, obmedzenia v strave, tak patríte k väčšine. Áno, väčšina z nás si toto ochorenie spája s pichaním si inzulínu a výrazným obmedzením jedálnička. Je táto predstava v súlade so skutočnosťou?
Áno aj nie. Záleží na tom, o akom type diabetu sa bavíme.
Pri cukrovke (odborne diabetes mellitus) typu I. toto spojenie platí. Je to druh cukrovky, kedy inú možnosť liečby zatiaľ nemáme. Avšak najväčšiu skupinu pacientov tvoria tí, ktorí trpia cukrovkou II. typu. Pri tomto druhu ochorenia je podávanie inzulínu až poslednou možnosťou, keď iné formy liečby nestačia.
Ale pekne po poriadku. Čo je to vlastne ten diabetes?
Jednoducho povedané – je to ochorenie, kedy naše telo nevie hospodáriť s cukrom – glukózou. Prejaví sa nárastom hladiny glukózy v krvi – hyperglykémiou. Tento cukor je základným zdrojom energie pre všetky bunky v tele. V krvi máme stále istú hladinu glukózy, ktorá prirodzene stúpa po jedle. Najzávislejší od nej je mozog (preto tá čokoláda na stole pri učení sa). Ale ani ostatné bunky bez nej dlhodobo nevedia prežiť.
Glukóza koluje v krvi a v prípade potreby sa dostáva do buniek, kde je potrebná energia. Prechod z krvi riadi hormón inzulín, ktorý „otvára dvierka“ do buniek. A sme pri podstate cukrovky. Ak je z akéhokoľvek dôvodu prechod znemožnený, glukóza sa nielen že nedostane do buniek, ale ostáva v krvi, kde spôsobuje ďalšie problémy.
Príčiny môžu byť rôzne. Pri cukrovke I. typu dochádza k zníženiu až neschopnosti tvorby inzulínu v pankrease. Je to ako začarovaný kruh. Čím menej inzulínu pankreas tvorí, tým viac sa musí namáhať a vyčerpáva sa. Až napokon tvorba inzulínu klesne na nulu. Vtedy je jediná možnosť – jeho doplnenie pomocou liekov.
Pri cukrovke II. typu je príčina nárastu hladiny glukózy v krvi iná. Buď dochádza k poklesu tvorby inzulínu alebo je chyba v „dvierkach“ – bunky nie sú na inzulín citlivé. V oboch prípadoch však platí, že rozvoj ochorenia je pomalý – trvá roky a vyskytuje sa najmä vo vyššom veku. Avšak, vzhľadom k zmene životného štýlu, nie je dnes problém stretnúť aj 30-ročných diabetikov s cukrovkou II. typu.
Ako zistíme, že máme veľa cukru v krvi?
Pri cukrovke I. typu sa na ochorenie príde väčšinou veľmi rýchlo. Pacient neprirodzene chudne, je stále smädný a často močí. Pridáva sa celková únava a slabosť. Navyše, priebeh je rýchly a tak si pacient všimne, že niečo nie je v poriadku a treba ísť na vyšetrenie k lekárovi.
Ťažšie je to pri cukrovke II. typu. Prejavy sú podobné – najmä smäd a časté močenie. Ale často sa žiaľ ochorenie zistí až pri prejave komplikácií spojených s diabetom. Medzi najčastejšie patria pomalé hojenie rán, poruchy videnia, necitlivosť končatín, poruchy erekcie či ateroskleróza a jej následky (infarkt, mŕtvica). Zhoršovanie zdravotného stavu je však postupné a tak je často cukrovka diagnostikovaná až po rokoch.
Hladina glukózy v krvi sa dá zmerať.
Najspoľahlivejšie je, samozrejme, meranie z krvi, ktorú odoberie lekár. Glukóza sa dá odmerať tiež pomocou glukomera, čo je zariadenie, ktoré z kvapôčky krvi vie určiť Vaše hodnoty. Tie sú iné nalačno a iné po jedle.