Ak chránite kožné znamienka, chránite aj seba. Ako na to?

Na znamienka nestačí pozerať, treba ich dať vyšetriť
Aj nedávno ku mne do ambulancie prišiel pacient , mladý muž, a hovorí: „Mohli by sme pozrieť znamienka ?“ A aj keď veľmi dobre viem, ako to myslí, odpovedám: „ Myslíte, že vy pozriete mne a potom ja vám ?“ „Nie!,“ odpovedá zhrozene, „vy pozriete mne !“ Tak som teda, mierne pobavene, vstala zo stoličky, zobrala do ruky dermatoskop (to je to „kukátko“ na znamienka) a hovorím : „Viete, pozrieť vám ich môže hocikto, napríklad mama alebo priateľka, ale ja vám ich dokonca vyšetrím. To bude mať určite pre vás väčší zmysel“. Zdalo sa že pochopil a súhlasne prikývol.

Dermatoskopické vyšetrenie je vysoko odborné lekárske vyšetrenie a kým ho lekár zvládne, potrebuje dôkladné teoretické vedomosti a dostatočné praktické skúsenosti, aby ho mohol zodpovedne vykonávať. S tými „znamienkami“ to može byť totiž veľmi „ošemetné“. Rozhodnúť, či je znamienko, teda pigmentový névus, v poriadku znamená posúdiť veľa faktorov, ktoré nakoniec vedú k rozhodnutiu, či je nález fyziologický alebo vyžaduje sledovanie , alebo chirurgické odstránenie , či už preventívne alebo dokonca neodkladné. Totiž, napríklad taký malígny melanóm (rakovina kože vychádzajúca z pigmentového névu), patrí medzi najzhubnejšie nádorové ochorenia vôbec a máva rýchly priebeh.

Prečítajte si 10 tipov, aby vás alergia na slnko nedobehla

Čo môžete pre seba urobiť?

Navštíviť dermatológa a dať sa vyšetriť. Spravidla sa odporúča jedno preventívne vyšetrenie ročne, najlepšie mimo letného obdobia, kedy býva koža opálená, čo môže vyšetrenie skresliť. Týka sa to hlavne pacientov s početnejšími resp. rizikovými znamienkami. Nemenej dôležitým je však samovyšetrovanie. Koža je telesný orgán, ktorý má oproti iným tú výhodu, že je prístupná zraku. Každý človek si môže raz za čas svoju kožu prezrieť a zistiť prípadné zmeny na nej. Čo sa týka telesných partií ťažko prístupných zraku (napríklad chrbát) aj na to máme príbuzných resp. priateľov, aby nám pomohli a aj po tejto stránke, nás mali takpovediac „v oku.“ Môžeme sa vzájomne poprezerať a upozorniť na niečo, čo na koži predtým nebolo resp. vyzeralo inak. Tieto informácie môžu byť cenné aj pre lekára pri vyšetrení. Na znamienkach si všímame zmeny týkajúce sa farby, veľkosti, tvaru, ohraničenia od okolitej kože. Pokiaľ znamienko, bez zjavnej príčiny, krváca, mokvá, je zapálené, nápadne vypuklé alebo naopak „stráca sa“ či stáva nerovnomerne sfarbeným , takéto zmeny považujeme spravidla za alarmujúce.

Znamienka nemajú radi slnko. Ako ich chrániť

Veľkou pravdou je, že ochoreniam vo všeobecnosti , (ak sa dá) je jednoduchšie predchádzať ako ich liečiť. Otázka prevencie je v súvislosti s problematikou znamienok viac než na mieste. Pigmentovým névom najviac „škodí“ nadmerné slnenie, teda expozícia UV žiarením. Netvrdím, že sa vôbec nemáte slniť a na dovolenke pri mori sedieť len v hoteli, ale treba ovládať určité zásady, aby sa slnko nestalo našim nepriateľom. Najrizikovejšou časťou dňa je čas medzi 11.00 a 14.00, vtedy by sme na priamom slnku vôbec nemali byť. Pri pobyte na slnku, a to nielen na dovolenke, používame ochranné prostriedky. Nestačí slnečník, čiapka či tričko, takáto ochrana je nedostačujúca, kožu je potrebné natrieť krémom resp. telovým mliekom s ochranným faktorom. Jeho voľba závisí hlavne od nášho fototypu, teda prirodzeného sfarbenia kože závislého od množstva pigmentu. Najrizikovejší sú ľudia so svetlým fototypom I.-II. ,najmä tí, ktorí majú veľmi svetlú pokožku, často pehy, červené vlasy a po vystavení slnku sčervenajú a ľahko sa spália. To svedčí o tom, že majú málo pigmentu (melanínu), ktorý je po expozícii slnečnému žiareniu uvoľňovaný z pigmentových buniek do kože a tak ju prirodzene chráni. Neznamená to ale, že ľudia s tmavšou pokožkou sa nemusia chrániť vôbec, len sú o niečo odolnejší. Najväčšiu pozornosť v tomto smere si vyžadujú deti. Je dokázané, že opakované poškodenie kože UV žiarením v detstve, teda spálenie slnkom, zvyšuje riziko rakoviny kože v dospelosti. Mladá bunka je všeobecne citlivejšia na akékoľvek žiarenie, vrátane ultrafialového, ktoré sa v kožných bunkách sumuje.