Október je mesiacom povedomia o rakovine prsníka: Ako sa môžete vyšetriť doma a prečo je to dôležité?
S rakovinou prsníka bojuje na Slovensku až 30 000 žien. Pri príležitosti Medzinárodného dňa zdravých pŕs upozorňuje na tému organizácia NIE RAKOVINE.
Obsah článku
S rakovinou prsníka bojuje na Slovensku približne 30 000 žien. Na dôležitosť prevencie tohto ochorenia každý rok upozorňuje aj ružový október. Ako rakovinu prsníka včas diagnostikovať a môcť jej zabrániť hoci aj jednoduchým domácim vyšetrením?
Pri príležitosti 15. októbra, Medzinárodného dňa zdravých pŕs, upozorňuje na túto tému aj pacientska organizácia NIE RAKOVINE. Heslom je „Nebuď jedenástka”. Práve toto číslo totiž hovorí o tom, že rakovina prsníka je diagnostikovaná každej jedenástej žene v poradí.
Celkovo je každý rok na Slovensku diagnostikovaných viac ako 3 500 nových prípadov rakoviny prsníka. Takmer 300 žien má už v čase diagnózy pokročilé štádium ochorenia. „Karcinóm prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia u žien. Ročne na Slovensku zomiera takmer 1 000 žien,” hovorí onkologička MUDr. Bibiana Vertáková Krakovská, PhD.
Štyri fázy vývoja
Rakovina prsníka prechádza štyrmi štádiami vývoja. Ak sa však zachytí v prvom štádiu – keď ide o hrčku do 20 milimetrov a bez prítomnosti metastáz – je takmer na 90 % vyliečiteľná. V tomto prípade sa ženy často vrátia do bežného života už po šiestich až desiatich mesiacoch liečby.
Na včasné zachytenie je však potrebná prevencia. Hoci dokáže zachrániť životy, na preventívne prehliadky chodí len menej ako 30 % populácie. Pomôcť preto môže aj domáce samovyšetrenie.
Ako na domáce samovyšetrenie?
Samovyšetrenie odborníci odporúčajú od dvadsiatich rokov. Na začiatku sa mu venujte každé tri mesiace. Po tridsiatom roku života každý mesiac, najlepšie 3.– 4. deň po skončení menštruácie. Ak menštruáciu nemáte, vyberte si na samovyšetrenie vždy ten istý deň v mesiaci.
Postup samovyšetrenia
Postavte sa pred zrkadlo. Všímajte si tvar prsníka, zmeny na koži, začervenanie, vťahovanie kože či vťahovanie bradavky, každé zhrubnutie žľazy alebo vyslovene hmatnú hrčku v žľaze, ktorá tam predtým nebola. „Nie každá hrčka je nebezpečná, ale každá musí byť vyšetrená," upozorňuje MUDr. Vertáková Krakovská.
Presný návod si môžete pozrieť aj vo videu spoluzakladateľky NIE RAKOVINE, herečky Bibiany Ondrejkovej. Na dôležitosť a nenahraditeľnosť samovyšetrenia upozorňuje aj výzva MIRROR CHALLENGE, ktorú spustila organizácia minulý rok.
Našťastie, väčšinu nálezov v prsníku nemá na svedomí rakovina. Môžu vznikať v dôsledku prirodzených hormonálnych zmien počas menštruačného cyklu, po infekcii, poranení, ale aj v dôsledku užívania niektorých liekov.
Zvýšenú pozornosť treba venovať najmä hrčkám, ktoré sa zdajú výrazne tvrdšie, ako ostatné tkanivo prsníka. Najdôležitejšie je nečakať a pri akomkoľvek podozrení kontaktovať svojho lekára.
Ako vyzerajú preventívne kontroly prsníkov u lekára?
Na potrebné vyšetrenie vás odporučí gynekológ alebo gynekologička počas preventívnych kontrol. Prvé kontroly začínajú palpáciou – teda vyšetrením pohmatom – a u mladých žien môžu byť doplnené ultrazvukom (sonografiou). V závislosti od výsledkov sa tieto kontroly opakujú raz za 1 až 4 roky.
Po dosiahnutí 40. roku života sa z ultrazvuku prechádza na mamografiu. Toto vyšetrenie odporúča gynekológ alebo gynekologička ako súčasť prevencie, a odstup medzi mamografiou býva zvyčajne dva až tri roky, v závislosti od výsledkov predchádzajúcich vyšetrení. Každá žena nad 40 rokov má právo na mamografické vyšetrenie, ktoré je plne hradené zdravotnou poisťovňou, stačí oň požiadať.
Pre ženy nad 50 rokov je dôležité absolvovať pravidelný skríning. S mottom „choďte na onkokontrolu a zistite, či ste OK“ dostávajú ženy vo veku 50+ poštou pozvánku od svojej poisťovne na bezplatnú mamografiu. „Je dvojito kontrolovaná až dvomi odborníkmi – čo je veľký výdobytok pre bezpečnosť žien,“ vraví Jana Pifflová Španková, prezidentka NIE RAKOVINE.
Zoznam dostupných skríningových mamografických pracovísk aj s ďalšími informáciami nájdete na stránke Národného onkologického inštitútu a aj na stránke onkoskríningov.
5 dôležitých faktov o mamografii
Napriek tomu, že mamografia môže zachrániť životy, sa jej stále mnohé ženy boja. Prečo na to nie je dôvod?
Vyšetrenie nie je bolestivé
Mamografia nebolí, pokiaľ ju vykonáva vyškolený RTG asistent a vykonáva sa po menštruácii, kedy sú prsníky menej citlivé.
Najcitlivejšia metóda diagnostiky
Mamografia je jediná a najcitlivejšia diagnostická metóda, ktorá vie zachytiť rakovinu v najvčasnejších štádiách – nielen v Európe, ale aj celosvetovo.
Skríning v iných krajinách znižuje úmrtnosť
V krajinách ako Švédsko a Anglicko bežia skríningové programy už takmer päťdesiat rokov. Výsledkom je výrazné zníženie úmrtnosti na rakovinu prsníka. V susednej Českej republiky sa skríningové programy zaviedli približne pred dvadsiatimi piatimi rokmi a tiež prinášajú skvelé výsledky.
Minimálna dávka žiarenia
S nástupom digitálnych mamografií sa výrazne znížila radiačná záťaž. Dávka žiarenia pri mamografii je niekoľkonásobne nižšia ako pri bežnom röntgenovom vyšetrení kostí či CT vyšetrení.
Odhalenie nádoru skôr, než sa dá nahmatať
Skríningová mamografia dokáže odhaliť aj veľmi malé ložiská, a to o tri až päť rokov skôr, než by ich bolo možné nahmatať pri samovyšetrení alebo počas bežného vyšetrenia lekárom. Tento náskok môže byť zásadný pre úspešnú liečbu a záchranu života.
U koho sa rakovina prsníka najčastejšie diagnostikuje?
Jedna z piatich žien s rakovinou prsníka má pri stanovení diagnózy menej ako 50 rokov. Práve medzi mladšími ženami sa v posledných desiatich rokoch výrazne zvýšil počet nových prípadov. Prototyp pacientky však neexistuje.
Úlohu zohráva aj genetika
Mladšie ženy sú často postihnuté dedičnou formou rakoviny. Určité gény môžu po aktivácii spôsobiť vznik zhubného nádoru. Ženy s geneticky potvrdeným nositeľstvom génu BRCA (Breast Cancer Gene) majú viac ako 30 % vyššie riziko vzniku rakoviny oproti bežnej populácii, pričom riziko môže dosiahnuť až 80 % v závislosti od konkrétneho génu. BRCA nie je vôbec zriedkavý – vyskytuje sa približne u jedného človeka zo štyristo.
Dobrou správou je, že nositeľstvo BRCA génu sa dá otestovať. Testovanie je bezplatné a vykonáva sa po konzultácii s klinickým genetikom, pričom nárok na testovanie sa posudzuje individuálne. Ani potvrdená mutácia BRCA1/BRCA2 však neznamená, že človek rakovinu určite dostane.
Poradne a podpora pre pacientov
Zistiť, že máte rakovinu alebo sa trápiť možnými príznakmi, je náročné. Organizácia NIE RAKOVINE preto zriadila unikátne online poradne pre pacientov.
Online poradňa pre ochorenia prsníka
Odborná online poradňa Ochorenia prsníka je prvá svojho druhu na Slovensku. Poradňa vznikla v spolupráci s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine. Profesor MUDr. Erik Kúdela, PhD., MBA v nej odpovedá na otázky pacientok, rieši nálezy a poskytuje medicínske rady.
Osobná podpora od pacientov pre pacientov
Niekedy je najlepšie porozprávať sa s človekom, ktorý už podobným trápením prešiel. V pacientskych poradniach NIE RAKOVINE preto radia bývalí pacienti súčasným. Nájdete ich v rôznych mestách na Slovensku: v Bratislave (Národný onkologický ústav), v Košiciach (Východoslovenský onkologický ústav), v Nitre (Fakultná nemocnica – Onkologický pavilón), v Trnave (Fakultná nemocnica – Onkologická klinika) a v Prešove (Fakultná nemocnica, oddelenie klinickej onkológie).
Každý, kto potrebuje radu alebo podporu, môže využiť bezplatnú pacientskú infolinku na čísle 0800 800 183.
