Ovsené kaše a celozrnné pečivo dávajte deťom opatrne

30. 3. 2021 · 4 minúty na prečítanie

Čo by ste mali vedieť o vláknine v detskej strave, vám odpovie farmaceutická laborantka Mgr. Tatiana Kocúrková.

Tatiana Kocúrková
Tatiana Kocúrková
Ovsené kaše a celozrnné pečivo dávajte deťom opatrne

V posledných rokoch sa detský jedálniček zásadne zmenil. Biele rožky a krupicu nahradili zrná, ovsené vločky alebo pšeno, a to aj u tých najmenších stravníkov. Nič však nie je dobré preháňať.

Vedeli ste, že aj to, čo na prvý pohľad vyzerá mimoriadne zdravo, môže pri nadmernej konzumácii spôsobovať zdravotné problémy? Týka sa to napríklad vlákniny. Hoci je táto látka pre ľudské telo nenahraditeľná a spája s veľkým množstvom zdravotných benefitov, netreba zabúdať, že detské črevo má odlišné požiadavky, než to „dospelácke“. Špeciálne v prípade detí do dvoch rokov života a bábätiek, ktoré so stravovaním práve začínajú. Čo by ste teda mali o vláknine vedieť? Odpovedá farmaceutická laborantka Mgr. Tatiana Kocúrková z lekárne Dr. Max Žilina.

Čo je to vláknina?

„Rozdeľujeme ju na dva typy - rozpustnú a nerozpustnú. Každá má na telo iný účinok“, vysvetľuje Mgr. Kocúrková. Nerozpustná vláknina, označovaná ako celulóza, po skonzumovaní zväčšuje objem natrávenej potravy, reguluje trávenie a pomáha predchádzať zápche. Rozpustná vláknina, ako už vyplýva z jej názvu, sa vo vode naopak rozpúšťa a v hrubom čreve vytvára gél, ktorý zmäkčuje stolicu. Tento typ vlákniny má prebiotické vlastnosti, ktoré pozitívne vplývajú na naše zdravie. Vláknina vo všeobecnosti prispieva k prevencii chorôb srdca a ciev, rakoviny či obezity. Podporuje správnu činnosť čriev, navodzuje pocit sýtosti a pomáha budovať pevnú imunitu.

 „Vláknina sa v detskej strave prirodzene objavuje s nasadením prvých ovocných alebo zeleninových príkrmov. Tie je vhodné podávať najskôr v 17. týždni života dieťaťa a najneskôr v 26. týždni života,“  zdôrazňuje odborníčka Dr. Max. Hlavnými zdrojmi nerozpustnej vlákniny sú predovšetkým celozrnné obilné zrná, pšeničné a kukuričné otruby, fazuľa, hrach, orechy, karfiol, cuketa, zelené fazuľové struky, zemiaky, ovocie a plodová zelenina vrátane šupiek. Rozpustnú vlákninu nájdete v obilninách typu jačmeň, raž, ovos, v strukovinách a ovocí (jablká, hrušky, bobuľovité ovocie a slivky), v semienkach, orechoch alebo aj v zelenine, ako je napríklad batát, mrkva a cibuľa.

Vláknina a deti

Pri nadmernej konzumácii vlákniny u detí môžu vzniknúť rôzne zdravotné komplikácie. „Najčastejšie sa objaví hnačka, plynatosť, kŕče v tráviacom trakte, zníženie chuti do jedla,“  upozorňuje Mgr. Tatiana Kocúrková a dodáva: „Pri kombinácii nadmerného množstva vlákniny a nedostatočného pitného režimu poľahky nastane zápcha.“  Tráviaci systém dieťaťa sa približne do dvoch rokov života vyvíja a nemal by sa preťažovať. Všetko treba s mierou a u detí to platí dvojnásobne.

 

Prvé ovocné a zeleninové príkrmy

Detský organizmus si nevie poradiť s dávkou odporúčanou dospelým, čo je denne 20 až 30 gramov vlákniny. U detí navyše hrozí riziko zníženej absorpcie minerálov a stopových prvkov ako železo, vápnik, horčík a zinok. Vláknina vo veľkých množstvách totiž za určitých podmienok pôsobí ako antinutrient, čo zjednodušene povedané znamená, že sa do tela nedostanú už spomínané potrebné látky, ale sú okamžite vylúčené von prostredníctvom tráviaceho traktu.

Koľko je priveľa?

Dojčatá majú vlákninu zastúpenú v materskom mlieku takzvanými oligosacharidmi, čo je rozpustná vláknina. Oligosacharidy sú i v umelej výžive. Tento druh vlákniny posilňuje imunitu, zlepšuje priechod potravy črevom a znižuje plynatosť. „Vláknina by samozrejme mala byť každodennou súčasťou nášho jedálnička, avšak neprimerane veľké množstvá u malých detí, ktoré im rodičia dávajú v snahe o čo najzdravšie stravovanie, nie sú vhodné,“  hovorí odborníčka z lekárne Dr. Max.

Pri zavádzaní vlákniny do jedálnička dieťaťa treba brať do úvahy jeho vek. Odporúčaný príjem u detí do 2 rokov je maximálne 5g na deň. Pre deti od 2 rokov existuje vzorec pre výpočet správneho množstva prijatej vlákniny - k veku dieťaťa jednoducho pripočítajte 5g vlákniny. V šiestich rokoch by teda malo prijať 11 gramov vlákniny na deň. Ako deti rastú, množstvo vlákniny v jedálničku stúpa. Podľa odborníkov by však na ich tanieri malo stále prevažovať biele pečivo, a to až do dovŕšenia desiatich rokov. Ide o dobrý zdroj sacharidov, ktoré sú najrýchlejšie využiteľnou energiou. Tú dieťa potrebuje na svoje aktivity a tiež správny rast a vývoj, a to bez zbytočného zaťažovania tráviaceho systému.

Ako by mal vyzerať detský jedálniček?

„Aktuálny trend kaší z celých zŕn, pridávanie rôznych semiačok a preferovanie celozrnného pečiva je pre batoľatá a detí do 3 rokov z hľadiska prebytku vlákniny nepríliš vhodný,“  konštatuje na záver odborníčka. Ak hľadáte spôsob, ako doplniť príjem vlákniny u vášho drobca, skúste tieto overené tipy. Pre batoľatá a deti sú vhodné ovsené vločky, ktoré môžete povariť v zeleninovej polievke alebo ich rozmočíte v jogurte či v mlieku. Vhodná je tiež polievka alebo nátierka z červenej šošovice.

Pre staršie deti je prínosný kváskový chlieb. Celozrnné pečivo do jedálnička zaraďte od troch rokov, aj to len v malých množstvách. Ovocie a zeleninu nemusíte obmedzovať, vhodné sú v surovej, varenej aj dusenej forme. Hoci za domácou prípravou chlebíkov, piškót či koláčov stojí ten najlepší úmysel, nezabúdajte pri tom používať aj obyčajnú hladkú múku. Možno vás to prekvapí, no 100 gramov ovsených vločiek obsahuje až 8 gramov vlákniny. V celozrnnej žemli nájdete vyše 5 gramov a rovnaká porcia fazule môže v sebe skrývať 15 – 20 gramov vlákniny.

Ďalšie články k téme Ovsené kaše a celozrnné pečivo dávajte deťom opatrne

O autorovi
Tatiana Kocúrková
Tatiana Kocúrková
Čítať viac od autora
O autorovi
Tatiana Kocúrková
Tatiana Kocúrková
Čítať viac od autora

Upozornenie