Jana Liptáková zo Slobody zvierat: Prečo treba deti vzdelávať o ochrane zvieracích miláčikov?

Čo bolo hlavnou motiváciou k založeniu Edukačného centra Slobody zvierat? 

V našich školách absentuje environmentálna výchova a vzdelávanie smerujúce k starostlivosti o zvieratá. Pritom všetci vieme, že deti veľmi túžia mať zvieracích kamarátov. Zvieratká sú však cítiace bytosti, ktoré sa nevedia ozvať, keď sa s nimi zle zaobchádza, alebo keď nemajú vhodné podmienky pre život. Preto v našich edukačných programoch učíme, aké majú zvieratá potreby.

Akým aktivitám sa v centre najviac venujete a pre koho sú určené? 

Pre školy máme vypracované edukačné programy. Sú vhodné pre deti predškolského veku, pre školákov, stredoškolákov, ale aj dospelých. Pre každú vekovú skupinu je náročnosť iná. Pre nás je podstatné, aby sa naši poslucháči nenudili a aby ich to u nás bavilo. Preto deti psíkov aj vakcinujú (plyšákov), aj zbierajú trus (umelý), aj spoznávajú život zvierat v realite. Stredoškoláci už môžu nazrieť aj do operačky, kde im vysvetlíme dôležitosť kastrácií alebo uvidia, ako vyzerajú parazity pod mikroskopom. Veríme, že z týchto žiakov raz možno vyrastú aj odborníci, ktorí budú pomáhať zvieratám v útulkoch.

Prečo je také potrebné vzdelávať deti o téme útulkov a ochrany zvierat?

Ak deti nie sú edukované v tematike starostlivosti o zvieratá, môžu ich nevedome týrať. Vždy vysvetľujem, že zvieratko si nevie ísť samé napustiť vodu, ani si ju samé nevypýta.  Jednoducho trpí a môže uhynúť na dehydratáciu. To, že my ako majitelia zvierat musíme sledovať, či má v miske vodu v horúčavách alebo v mraze, kedy môže voda rýchlo zamrznúť, sa nám môže zdať samozrejmé, ale naše inšpektorky z terénu často vidia trpieť zvieratá bez vody. Rovnako je to pri iných potrebách zvierat, ako sú zdravotná starostlivosť, kŕmenie, teplá podstielka, prístrešok pred slnkom a dažďom, pohyb a ďalšie.

Veríme aj v to, že keď uvidia prípady konkrétnych zvierat v útulku, ktoré sme zachránili, ovplyvní ich to.

Ako deti prežívajú návštevu vášho útulku? Aké emócie to v nich vzbudzuje?

Deti sa k nám do útulku vždy tešia. Hlavne tie menšie, ktoré majú zvieratá prirodzene rady. Vždy prídu emócie. Je to silný zážitok, vidieť psíkov a mačičky, ktoré nemajú domov. Snažíme sa však informácie dávkovať a prednášku viesť tak, aby deti odchádzali s pozitívnymi pocitmi. Pýtame sa ich: „Ako môžete pomôcť vy?“ Deti mávajú výborné nápady, vedia urobiť zbierky, vyrábať hračky, usporiadať burzy, chodiť pravidelne venčiť…Problémy však niekedy bývajú s deťmi v období puberty, ktoré začnú témy zosmiešňovať. Ale zoči-voči týranému psíkovi zmĺknu aj tí najväčší loptoši. Deti odchádzajú nadšené a všetky sľubujú, že sa vrátia a prídu venčiť. A naozaj sa vracajú.

Deti vzdelávate nielen o ochrane zvierat, ale aj prírody. Ako docieliť, aby získané poznatky uplatnili v skutočnom živote?

Dôležité je uvedomiť si, že všetko so všetkým súvisí. Že nestačí mať rád len svojho psíka a k ostatným byť ľahostajný. Keď mám rád svojho psa, tak musím mať rešpekt a úctu aj k jeho predchodcovi vlkovi. Rovnako tak ju musím mať aj k lesu a myslieť na to, že keď idem do lesa, nemôžem odhadzovať odpadky, rušiť zver alebo dovoliť to robiť svojmu psovi. V našom vzdelávacom programe máme priamo témy, ktoré venujeme správaniu sa v prírode, triedeniu odpadu či spoznávaniu našich šeliem. Venujeme sa tiež ochrane iných skupín zvierat, ako sú hospodárske zvieratá, divožijúce zvieratá zneužívané na zábavu, zvieratá využívané na pokusy či kožušiny. Máme aj tému konkrétne venovanú záchrane našej planéty zodpovedným správaním. Zase sa pýtame: „Ako môžem pomôcť?“ Možno napríklad aj tým, že budem chodiť do školy pešo a nie autom.

Ukazujem im, ako sa musí psíkovi srsť oholiť, lebo niekedy ani nevidieť, kde je predok a kde zadok psíka, ako sa musí okúpať a až potom mu vie naša veterinárka vyšetriť často doráňané telíčko. Menším deťom ukazujem príbeh pouličného psíka, ako si hľadá potravu v odpadkoch, a vždy prídeme spoločne k odpovedi, že za to, ako psík smrdí, môže jeho majiteľ, ktorý sa o neho nestaral. Deti sú prirodzené, komentujú priamo, a to je na nich také okúzľujúce.

Čo vás pri vzdelávaní detí najviac motivuje pokračovať v tejto aktivite?

Najviac ma motivuje to, že napriek tomu, že sa nejaké reakcie detí opakujú, je vždy každá skupina jedinečná. Pred každou prednáškou mám veľký rešpekt a postupne sa naladím emočne na vyžarovanie skupiny. Naučila som sa, že deti nikdy nesmiem podceňovať. Aj keď sa mi zdajú maličké, sú úžasne múdre. A sú stále múdrejšie. Pred pár dňami k nám prišli škôlkari –⁠ 3 až 5 ročné deti. Pripravila som si obrázky, plyšákov, a čakala som, že zvládnu úplne základné informácie a potom pôjdeme k šteniatkam. Tie deti boli neuveriteľne vyspelé, reagovali veľmi zrelo, rozumeli slovám ako vakcinácia a pod. Jednoducho sme mali málo času, boli ako špongie hladné po vedomostiach. Alebo deti zo špeciálnych škôl, tie ma vedia vždy dostať. Ich emotivitita nahrádza to, čo im osud nedoprial inde, a vedia sa veľmi rýchlo zžiť aj s našimi hendikepovanými útulkáčmi.

Ako môžu ľudia vaše centrum podporiť?

Ľudia nás podporujú tým, že si objednávajú naše prednášky, naše vzdelávacie programy. Ale pomôžu nám aj darčeky pre deti, ktoré im po prednáškach dávame (nálepky, záložky a podobne). Zišla by sa nám aj technická podpora –⁠ na premietanie prezentácií a príbehov psíkov, ich záchrany a šťastných koncov, ktoré majú deti, ako aj my, najradšej.

Máte s edukačným centrom nejaké ďalšie plány, ktoré by ste chceli zrealizovať? 

Každý rok vymyslíme niečo nové. Školy sa k nám vracajú alebo si nás objednávajú priamo k nim, tak sa nechceme opakovať. Nové témy, nové pomôcky, letné aktivity, zapájanie študentov, viac edukačných materiálov. Chceme byť stále lepší, aby bolo opustených zvierat v útulkoch stále menej.

Viac o tom, ako môžete aj vy podporiť Slobodu zvierat, nájdete tu.