Život s inzulínovou pumpou

Taktiež tým, že sa inzulín aplikuje zväčša v jednej oblasti dochádza k odstráneniu prípadných rozdielov v rýchlosti jeho absorpcie a nevytvárajú sa jeho podkožné zásoby. Ďalšou nespornou výhodou je, že niektoré novšie pumpy dokážu prostredníctvom glukometra, ktorý je ich súčasťou kontinuálne merať krvný cukor a v závislosti od aktuálnej glykémie dodávajú do organizmu potrebné množstvo inzulínu.

Jej najväčším klinickým benefitom je zníženie koncentrácie glykovaného hemoglobínu v krvi a eliminácia rizík výrazného zníženia krvného cukru, najmä v noci a kolísania hladín krvného cukru behom dňa. Vďaka tomuto dochádza k výraznému zlepšeniu kardiovaskulárnych problémov ako infarkt alebo mozgovo cievna príhoda, znižuje sa riziko poškodenia obličiek, očí a periférnych nervov.  

Jej najväčším klinickým benefitom je zníženie koncentrácie glykovaného hemoglobínu v krvi a eliminácia rizík výrazného zníženia krvného cukru, najmä v noci a kolísania hladín krvného cukru behom dňa. Vďaka tomuto dochádza k výraznému zlepšeniu kardiovaskulárnych problémov ako infarkt alebo mozgovo cievna príhoda, znižuje sa riziko poškodenia obličiek, očí a periférnych nervov.  

NEŽIADUCE REAKCIE

Pacienti, ktorí majú kontinuálne zavedenú inzulínovú pumpu prostredníctvom kanyly sa najčastejšie sťažujú na bolesť, opuch, modriny a podliatiny v mieste jej zavedenia pod kožou. Kanylu je potrebné si meniť každé dve až tri dni, nakoľko sa zvyšuje riziko vzniku infekcie.
Diabetici sa taktiež sťažovali predovšetkým na problémy vyplývajúce z nosenia pumpy ako takej, pričom sú to najčastejšie problémy so spánkom, kvôli prítomným hadičkám, zhoršené cvičenie, plávanie a kúpanie sa, nakoľko pumpu je vždy potrebné odložiť, pretože je síce vodeodolná, no nie vodotesná.
Ďalej sú to obmedzenia súvisiace s nosením určitého typu priliehavého oblečenia alebo problémy pri opaľovaní sa alebo pri výkone zimných športov, nakoľko inzulín, ktorý je v zásobníku sa nesmie vystavovať veľkým teplotným výkyvom.
Ďalšou nevýhodou môže byť problém s jej vyššou cenou, psychické problémy v dôsledku obáv z jej nosenia a u niektorých diabetikov bol pozorovaný aj hmotnostný prírastok.
Medzi klinicky najzávažnejšiu nevýhodu patrí častejší vznik diabetickej ketoacidózy v porovnaní s liečbou prostredníctvom viacerých inzulínových injekcií alebo pier, v dôsledku napr. porúch prietoku inzulínu kanylou, jej upchatím, prípadne zalomenie alebo inou technickou chybou pumpy. Samozrejme množstvo z týchto nežiaducich reakcií závisí od dôslednej edukácie pacientov a ich prístupu k liečbe.
Inzulínová pumpa je dobrým prostriedkom k dosiahnutiu pozoruhodných výsledkov terapie, zlepšenie kvality i dĺžky života, avšak nie je to všeliek, ale len technická pomôcka v terapii cukrovky. Preto je vždy potrebné mať na pamäti, že najdôležitejšia je predovšetkým dôsledná spolupráca, sebakontrola pacienta a rešpektovanie odporúčaní od lekára.