Môže mikrobióm čriev ovplyvniť našu náladu?

Máme čoraz viac dôkazov, že črevné baktérie sú spojené s množstvom zdravotných funkcií a problémov, vrátane tých, ktoré súvisia s naším mozgom. Črevný mikrobióm ovplyvňuje činnosť mozgu a mozog ovplyvňuje funkčnosť črevnej bariéry a črevnej mikrobioty. 

Tieto látky sa produkujú buď v priamo v mozgu alebo v našich črevách, kde sa na ich produkcii podieľajú aj črevné baktérie. 

Vďaka tomu je signalizácia po osi mikrobióm - črevo – mozog obojsmerná. Črevný mikrobióm ovplyvňuje činnosť mozgu a mozog ovplyvňuje funkčnosť črevnej bariéry a črevnej mikrobioty.

Čo sa stane, ak mikrobióm nefunguje správne?

Narušenie rozmanitosti, zloženia a funkčnosti črevného mikrobiómu označujeme ako črevná dysbióza. Vedci dokázali spojitosť tohto stavu s mnohými chronickými chorobami, medzi ktoré patria:

• neurodegeneratívne ochorenia: Alzheimerova a Parkinsonova choroba;
• neurokognitívne poruchy: demencia, delírium;
• duševné poruchy: depresie, úzkosti alebo anorexia.

Črevná dysbióza je zložitý stav, ktorý si zjednodušene môžeme predstaviť ako narušenie bariérovej funkcie sliznice čriev. Z tohto dôvodu prepúšťajú do tela určité látky, ktoré by za normálnych okolností nepustili. Nevhodný pomer a zloženie črevných baktérií trávi potravu trochu odlišne, čo môže viesť k tvorbe a vstrebávaniu škodlivých látok. Poznáme to pod označením presakujúce črevo. Tieto látky v tele spúšťajú zápal. Ak prejde do chronického stavu, spozorujeme to na sebe aj zmenami v oblasti duševného zdravia, prípadne až vo forme rôznych duševných porúch. 

Ako s mikrobiómom súvisí depresia a úzkosť?

Depresívna porucha je porucha nálady, ktorá je charakterizovaná pretrvávajúcimi pocitmi smútku alebo nezáujmom o bežné životné podnety.

Doterajšie štúdie zistili, že ľudia s depresiami majú poruchy črevného mikrobiómu, ale málo sa vie o konkrétnych kmeňoch črevných baktérií, ktoré sa líšia u ľudí s týmto bežným duševným stavom.

V jednej štúdii vedci vykonali analýzu črevného mikrobiómu z 311 vzoriek stolice. Tie odobrali od 156 ľudí s depresiami a 155 zdravých účastníkov štúdie. Identifikovali 3 bakteriálne vírusy, 47 bakteriálnych druhov a 50 fekálnych metabolitov, ktorých množstvo sa výrazne líšilo u ľudí s depresiami v porovnaní so zdravými účastníkmi štúdie.

Vedci tak našli spôsob ako identifikovať jednotlivcov s depresívnou poruchou na základe analýzy niekoľkých bakteriálnych kmeňov a zlúčenín v ich stolici, ktoré predstavujú akýsi mikrobiálny „podpis“ depresie. Analýza mikrobiómu by tak v budúcnosti mala lekárom umožniť lepšiu diagnostiku tejto poruchy.

Mikrobióm, vývoj mozgu a choroby

Mozog má veľmi zaujímavú schopnosť sa na základe informácií z okolia prispôsobiť a upraviť svoje fungovanie. Akým spôsobom to prebieha nie je presne známe, ale štúdie na myšiach bez mikróbov v črevách naznačujú, že mikrobióm v tomto procese hrá veľmi dôležitú úlohu.

Dokonca to vyzerá tak, že významne ovplyvňujú aj ochorenia ako sú depresie a úzkostné stavy. 

Podľa výsledkov vedeckých štúdií, zmena zloženia črevného mikrobiómu môže pomôcť zmierniť prejavy úzkostí aj depresíí. Podávanie vybraných probiotických kmeňov ukázalo, že zlepšujú náladu a symptómy. V budúcnosti by mohla byť táto metóda užitočným prístupom pri klinickej liečbe týchto ochorení. 

Najmodernejšou metódou cielenej a personalizovanej úpravy mikrobiómu na našom trhu sú personalizované probiotiká. Sú vytvárané každému človeku na mieru na základe analýzy mikrobiómu zo vzorky stolice a cielene na základe výsledkov zdravotného dotazníka.